Kde sú časy, keď sa rokovací stôl neobchádzal! Britský premiér Tony Blaire na to pozabudol a prišiel o premiérske kreslo i politickú budúcnosť. Britská komisia, ktorá vyšetrovala účasť Veľkej Británie vo vojne proti Saddámovi Husajnovi totiž zistila, že „intervencia bola neprimeraná, jej právny rámec nedostatočný a britská vláda si vybrala intervenciu ešte predtým, ako vyčerpala všetky mierové riešenia“. (sme.sk, 6. 7. 2016) Posiveného svedka o to väčšmi udivilo, že vtedajší rovnako bojachtivý premiér Mikuláš Dzurinda „sa stal členom Medzinárodnej pracovnej skupiny pre novú bezpečnostnú architektúru Európy. Predsedajú jej bývalý generálny tajomník NATO Rasmussen a vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak.“ (TASR, 30. 1. 2024) Stal sa ním napriek tomu, že zo slovenských vojakov urobil v Iraku okupantov v rámci tzv. koalície ochotných štátov. A div sa, svete, okupantský chlebík tam okúsili aj ukrajinskí vojaci.
Ako svet vypoklonkoval Tonyho Blaira, s takou vervou zatlieskal Obamovmu sľubu, že ukončí vojny, a zakrátko mu zablahoželal k Nobelovej cene za mier. „Za mimoriadne úsilie o posilnenie diplomacie.“ (spravy.pravda.sk, 9. 10. 2009) Svetovej verejnosti akosi ušlo, že konkrétnymi krokmi „rozšíril americkú vojenskú prítomnosť v Iraku, Sýrii a v iných krajinách. Obama bol vo vojne dlhšie ako Bush, či ktorýkoľvek americký prezident.“ (dennikn.sk, 15. 7. 2016) Bodaj by si to laureát Nobelovej ceny nedovolil, keď maistreamovým médiám nie je cudzia nijaká ospravedlnenka. „To, čo je tu v hre, sú princípy, ľudské práva, ktorým je daná táto priorita, ktorá prekračuje aj štátnu suverenitu. A to poskytuje útoku na Juhoslovanskú federáciu legitimitu aj bez mandátu OSN.“ (aktuality.sk, 16. 8. 2013) Škoda, že bývalý rakúsky prezident Heinz Fischer spozornel a zabubnoval až po ruskej invázii na Ukrajinu. „Každý prípadný agresor musí mať pred očami, že vojenská agresia má závažné dôsledky a že nebudú nasledovať len reči, ale aj činy.“ (Pravda.sk, 25. 7. 2022) Kto by však povedal, že to bude Josep Borrell, kto zasadí diplomacii ranu z milosti! „Šéf európskej diplomacie naliehal na urýchlenie dodávok zbraní Ukrajine: Inak sa vojna skončí.“ (cas.sk, 19. 2. 2023)
No nemali by sme jasať ani nad zložením novozvoleného Európskeho parlamentu. Jeho skutočný vplyv preverí až boj o kreslo predsedu/predsedníčky Európskej komisie. Pred kamerami i v zákulisí. Naozaj dáme za tých „nových“ ruku do ohňa?
Nie, nemali by sme sa ešte tešiť na šum holubičích krídel. Na kreslo sa môže vrátiť Ursula von der Leyenová, ktorá vyšetrovateľom ani nám dosiaľ nevysvetlila, ako to bolo s nákupom vakcín pre EÚ. A ak sa naň vráti, bude to naplnenie jej ambícií, alebo úloha? So svojou zohranou partičkou dokončiť rozbabrané…
V tieni korupčnej kauzy sa rozkazy zvyčajne plnia. Aj bez lampasov.
