Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
František Markhoth (1718 – 1792)
MUDr. František Markhoth sa narodil v Chtelnici a zomrel v maďarskom Egeri. Rod Markhothovcov siaha do počiatku 17. storočia a je spojený so slovenským mestečkom Chtelnica na úpätí Malých Karpát. V roku 1635 panovník povýšil niektorých členov rodu do zemianskeho stavu. V Chtelnici sa narodil jeden z ich potomkov František Markhoth – lekár, absolvent bolonskej univerzity. Po skončení štúdií v rokoch 1746 – 1758 pôsobil ako praktický lekár v Oradei (Rumunsko) a Egeri (Maďarsko). V roku 1769 založil spolu s J. D. Perliczym v rámci egerskej nemocnice prvú verejnú lekársku školu v Uhorsku (Schola medinicalis). Škola zanikla v roku 1774. František Markhoth v nej pôsobil ako riaditeľ. Popri teoretickej výučbe presadzoval aj výučbu v podobe získavania praktických. Venoval sa aj vedeckej a výskumnej práci. Podarilo sa mu objaviť liečivý účinok kamencových vôd. V Egeri ostal žiť až do svojej smrti.
Na Františka Markhotha sa nezabudlo. Od roku 1960 sa v okresnej nemocnici v Egeri udeľovala vynikajúcim lekárom a pedagógom pamätná medaila Františka Markhotha. Dnes táto nemocnica nesie jeho meno. Na pamiatku svojho rodáka v Chtelnici umiestnili pamätnú tabuľu, ktorá sa nachádza na vonkajšej stene bašty pálffyovského kaštieľa.
Peter Paulička (1978)
Ing. Peter Paulička, narodený v Bratislave, začal od roku 2000 pôvodne v nemeckej firme Boehringer Ingelheim, kde zaznamenal prvé inovácie. V nemeckom koncerne Siemens riadi veľké medicínsky orientované vývojové projekty v divízii Healthineers za milióny eur. Na konte má niekoľko pozoruhodných projektov, ktoré posunuli boj proti rakovine o niekoľko krokov dopredu. Pre Hospodárske noviny sa P. Paulička vyjadril: „Za svoj najväčší úspech považujem vývoj senzora a zariadenia na analýzu časti ľudskej DNA, konkrétne špecifických dedičných ochorení, z kvapky ľudskej krvi v priebehu 30 minút.“ Unikátny projekt, v ktorom riadil technický vývoj, získal v roku 2004 cenu nemeckého prezidenta Horsta Köhlera za rozvoj pre budúcnosť a je vystavený v Nemeckom technickom múzeu v Mníchove.
Za svoj úspech vďačí sčasti náhode a šťastiu, ale predovšetkým jasnej predstave o osobnom rozvoji vo svojom živote. Ako študent bratislavskej fakulty elektrotechniky sa usiloval hľadať si pracovné príležitosti v zahraničí. Opäť z vyjadrenia pre Hospodárske noviny: „Už vtedy som sa zameral na firmu Siemens, ktorá s veľkým úspechom pomáhala nadaným zahraničným študentom absolvovať pobyt v zahraničí spojený s prácou vo firme. Súčasťou programu boli aj sprievodné kurzy, spojené s podporou komunikácie s inými študentmi a vytváraním medzinárodných študentských sietí.“
Takéto kontakty Pauličkovi zabezpečili ďalšie pracovné príležitosti a napokon aj prácu v oblasti výskumu a vývoja medicínskych zariadení v koncerne Siemens. Dlhoročným hlavným sídlom firmy je práve Erlangen, jedno z najväčších univerzitných miest v Nemecku zamerané na medicínu a techniku. „Táto pre Slovensko neobvyklá oblasť výskumu a zároveň zvedavosť a určitá chuť nového začiatku v neznámej krajine ma inšpirovali zostať v zahraničí.“
Výsledky aktuálneho projektu sú východiskom ďalšieho výskumu napríklad v jednej z nemocníc v New Yorku. Vývojové oddelenie má však mnohých ďalších zamestnancov v Indii, Singapure a Rusku.
Na otázku Hospodárskych novín Čo by ste poradili začínajúcim inžinierom, ktorí chcú dosiahnuť niečo podobné?, odpovedal: „Predovšetkým je dôležité, aby vo vykonanej práci bolo vidieť a cítiť uspokojenie. Musíte byť zvedavý a snažiť sa stále objavovať niečo nové. Nie každý projekt, pracovné stretnutie alebo kolegova nálada vás budú uspokojovať či motivovať. Predstava dosiahnutia cieľa, ktorý ste si stanovili, najmä nie príliš vysokého a nereálneho, vás sprevádza na ceste. Jeho dosiahnutie bude vaša odmena a ďalší krok k vášmu úspechu. Hlavne sa netreba vzdať pri prvom najmenšom neúspechu.“
Na ďalšiu otázku Hospodárskych novín – Boli by ste dosiahli podobný úspech, keby ste neboli vycestovali do zahraničia? – odpovedal:„Ja som do zahraničia nevycestoval s predstavou veľkého úspechu alebo „kariéry“. Tak ako mnohí Slováci, ktorých som tu spoznal, prišiel som s jedným ruksakom a s chuťou niečo dosiahnuť a prebiť sa. Projekty, na ktorých pracujem, trvajú tri až päť rokov a po prvom menšom úspechu som mal chuť dosiahnuť ďalší krok. Spoznal som tu svoju manželku a vytvoril si nové zázemie. Úspech sa teda zakladá hlavne na schopnosti prispôsobiť sa a na vytvorení dobrého osobného prostredia. Samozrejme, že ovládanie vlastného odboru je nevyhnutné. Pre moje profesionálne špecifické zameranie neboli na Slovensku vytvorené možnosti uplatnenia a moja chuť spoznať niečo nové ma doviedla až do Nemecka.“
Od roku 2005 má so spoluautormi až 80 medzinárodne zaregistrovaných patentov.
V roku 2018 si na pôde Ministerstva zahraničných veci SR prevzal ocenenie „Vyslanec dobrej vôle“ za šírenie dobrého mena Slovenska vo svete.
Miroslav Konštanc Adam (1963)
Profesor Miroslav Konštanc Adam z Michaloviec je slovenský katolícky kňaz, dominikán a profesor kanonického práva. V rokoch 2001 – 2005 bol prvým provinciálom Slovenskej provincie dominikánov, v roku 2009 bol menovaný za dekana Fakulty kanonického práva Angelica; v marci 2012 bol menovaný za rektora tej istej univerzity, ktorým bol do roku 2016. V roku 2014 ho pápež František vymenoval za poradcu Kongregácie pre východné cirkvi a v roku 2016 za sudcu Všeobecného súdu Rímskej roty, ktorý rozhoduje najmä v manželských kauzách.
Roky vychovával mladých cirkevných právnikov. Dennodenne sa pohybuje medzi elitou kresťanskej viery. Dohliada na výchovu mladých nádejných cirkevných právnikov priamo v Ríme, ktorý je srdcom katolíckej cirkvi.
Mons. Miroslav Konštanc Adam, prelát a sudca Tribunálu rímskej roty, profesor kanonického práva na Pápežskej univerzite sv. Tomáša i na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme, bol v júli 2019 poctený čestným doktorátom z osteopatickej medicíny. V odôvodnení akademickej pocty sa zdôrazňuje skutočnosť, že Mons. Adam, hoci je od r. 1989 doktorom veterinárnej medicíny, prejavil záujem o spoluprácu s touto lekárskou akadémiou a prispel k šíreniu poznatkov jej filozofických a medicínskych zásad.
Snímky: www.youtube.com a www.mzv.sk
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
