Ako filozof, ktorému je známe, ako divadlo historicky provokuje mocných, som sa divil nad Tempest (búrkou) v pohári vody. Dôkaz, že na Slovensku zúri Kulturkampf (Gramsci) vyprovokovaný agresívnym prevzatím MK progresívcami.
K počínaniu herca K. Ja som od mladosti odchovanec slovenských hereckých osobností, ktoré vedeli počas ideologickej cenzúry decentne a inteligentne naznačiť svoje posolstvo. Ba čo viac, ako diváci sme na to čakali. Ďalej. L+S nikdy nepovedali, že nenávidia Leonida Iľjiča. A povedali o okupácii hlášky, ktoré zľudoveli. Pán K. vulgárne mimo scenára vyjadril svoj politický názor.
K počínaniu ministerky. MK nie je ideologické oddelenie, ktoré si predvoláva umelcov na koberec. Samozrejme, ministerka môže hovoriť s riaditeľom SND podľa potreby. Ale vykrikovať v parlamente, že sa budú aktéri zodpovedať, je trápne. Ani súdruh Pezlár dopredu verejne neoznamoval, koho ide normalizovať. Radšej mala ministerka poslancom vysvetliť, aká je štátna koncepcia kultúrnej politiky, aké sú priority v národnom a verejnom záujme. To je náplňou jej práce, riadiť kultúru je nezmysel, štát má svoju kultúrnu politiku. Preto treba korigovať kompetencie rôznych fondov a komisií, ako ich vymedzil minister Maďarič. Bol to dobrý nápad, ale na Slovensku nefunguje, lebo znepriatelené elity.
Pán riaditeľ SND, donútený podať demisiu pre smiešnu zámienku a krátko na to znovuinštalovaný p. Milanovou, je exemplárny príklad. Funkcia riaditeľa SND je riziková. Veď exministerka Hroncová sama skončila vo funkcii riaditeľky SND na základe interného komplotu podriadených, minister M. ju vtedy nepodržal. Ukážka slovenskej malosti.
(Písané ako blog)
