Najnovšie zaujala upútavka „Ako ďalej RTVS?“, ktorou manažment verejnoprávnych médií (po tom, čo sa zmenili na protiprávne), chce vraj diskutovať o verejnoprávnosti… Škoda, že o obsahu verejnoprávnosti budú vlastne diskutovať medzi sebou Ľuboš Machaj s Miloslavou Zemkovou pred zrakmi naaranžovaného komparzu, ktorému na krk zavesili štítok: „odborníci“… Ak si pozriete ich mená, je to len dôkaz, že sa naďalej havranovsky vyberá jednofarebná „partička“. Machaj so Zemkovou si budú ujasňovať význam slova verejnoprávnosť. Lebo veď väčšina občanov Slovenska, takmer všetci pozostalí z kedysi hrdej a početnej poslucháčskej i diváckej verejnosti rozhlasu a televízie dobre vie, čo by skutočné verejnoprávne médiá mali robiť. Aj to, čo by si dovoliť nemali. Celkom isto nie takú prezentáciu výsledkov prezidentských volieb 2024, ako ju politicky aktivisticky na svojom webe RTVS „nezávisle“ predviedla deň po… (www.spravy.rtvs.sk):
17:37 „Transparency International: Slovensko si zvolilo prezidenta s netransparentnou kampaňou. Štát nebol schopný zabrániť antikampani.“
17:38 „Putin má v Európe druhého hovorcu, píše o Pellegrinim taliansky denník.“
17:39 „Budúceho prezidenta označujú za proruského kandidáta a populistu.“
17:31 „Maďari na Slovensku sa podporou Petra Pellegriniho spojili s protimaďarským extrémizmom.“
Maskovacia sieť v mediálnej vojne
Opäť sa raz našli verejné financie (?) na „medzinárodnú konferenciu“. Mohli však ušetriť, ak by si s porozumením prečítali Zákon 532/2010 Z.z., ktorým slovenský parlament pod liberálnou taktovkou Richarda Sulíka RTVS za vlády Ivety Radičovej zriadil. Odporúčam im, aj pozvaným hosťom a publiku (zvolanému Machajovym interným obežníkom zamestnancom) prečítať si už aj len § 3, definujúci v článku (2) poslanie verejnoprávnych médií cez ich programovú službu za písmenom b) aj takto: „… poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov.
A za písmenom c): „rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky…tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj občianskej a vedomostnej spoločnosti.“
Som presvedčený, že dnešná RTVS pod vedením Ľuboša Machaja to úplne ignoruje. Rovnako, ako aj predpis pod písmenom d): „utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.“
Mediálny titanik
Na palube ešte vyhráva muzika, no v zatápajúcom sa podpalubí je už riadna nervozita. Vyľakaný Machaj, čeliaci otázkam o jeho osobnom bankrote, možnému spochybneniu platnosti jeho zvolenia do čela RTVS, vzhľadom na záujem kontrolných orgánov o jeho majetkové pomery, sa radšej na parlamentný výbor nedostavil. Po dvojnásobnej volebnej porážke favoritov a tútorov súčasného vedenia protivládnych a protiprávnych médií v RTVS sa rozhárajú už aj ohníky paniky. Orgány bezpečnosti štátu si spomenuli na úlohu RTVS v mobilizačných smerniciach, divácka verejnosť i alternatívne médiá uvítali informácie o konkrétnych formách tunelovania verejných zdrojov. Môžem potvrdiť, že pokračujú! V registri zmlúv sa objavila 15-dielna štúdiová novinka s celebritou a využitím bohatého televízneho archívu za takmer 836 tisíc eur! (https://www.crz.gov.sk/data/att/4864272.pdf). Každá časť za 55 550 eur. Produkčne podľa osvedčeného scenára: techniku dodá RTVS a externá firma ľudí, ktorých vyplatí za jeden filmovací deň. V skutočnosti sa ale vyrobia naraz 3 časti. Vtipné, nie?! A šuchotavá metóda šoubiznisu „Lajmon, Lajmon“… slávi úspech. Pritom vraj na relácie o slovenskej kultúre prostriedky nie sú… „Peniaze sú hrozným pánom, no vynikajúcim sluhom,“ povedal americký zakladateľ cirkusu Phineas Taylor Barnum.
V manažmente tohto mediálneho cirkusu sa niekomu rozbúšilo srdce, inej stúpol tlak, niekto pootvára zadné dvierka. Kritika pomerov a komunikačných výstupov sa už objavuje aj vnútri areálu tohto televízneho „Čuda medzi ZOO a cintorínom.“ A reakcia Machaja? Panika a vyhlásenie „mimoriadneho stavu“. Nejaký Peter Dorčák vydal 8. 4. 2024 o 15:25 hod. zákaz vjazdu vozidiel do televízneho areálu v Mlynskej doline pre: taxíky, kuriérov, vozidlá dovozu stravy i pre autá s návštevami. Nový „čierny šerif“ pod pamätníkom Materákovho koncentračného tábora na 28. poschodí si zrejme príliš zobral k srdcu slová Leigha Barduga: „Strach je ako fénix. Môžete ho vidieť tisíckrát zhorieť, ale aj tak vstane z popola.“
Konferencia manipulátorov
Tak, ako všetky doterajšie kvázi diskusie o budúcnosti RTVS bude i táto – v stredu 10. apríla 2024 o 13:00 hod vo Veľkom koncertnom štúdiu v budove Slovenského rozhlasu v Bratislave – zmanipulovaná a jednostranná. Nebude to ani konferencia, ani diskusia. Bude to len potvrdenie účastníkov vo svojej názorovej a ideologickej bubline.
[[Neviem, ako by súčasný stav slovenskej mediálnej scény vystihli v bájkach najslávnejší autori tohto žánru: starogrécky Ezop, Francúz La Fontaine, najznámejší ruský bájkar Krylov, britský novinár a spisovateľ Erik Arthur Blair (známy pod literárnym pseudonymom George Orwell) alebo slovenský básnik a spisovateľ zo Záhoria Jonáš Záborský… Na besede som dostal otázku, ako by som sa ja – súčasný rozprávkar, tvoriaci pod borovicami na viatych pieskoch – popasoval s aktuálnou témou RTVS v epickom žánri bájky. Celkom isto by som si za hlavných protagonistov zvolil tchora s kunou. Žili si šťastne a spokojne v holubníku postavenom gazdom v tvare obrátenej pyramídy. Nevyhubili však všetky holuby. Kuna ušetrila tie, ktoré spolu s tchorom potrebovali ako služobníctvo na ovievanie. Holúbkom, ktoré sa museli naučiť krákať, však pre istotu pookusovali krídla. A potom? Potom sa im v ďalekej doline zapáčil vysokánsky kurník, z ktorého vyhnali kohúta, sliepky aj kurence. A pozvali doň kobylky a myši. Lebo tie tchora i jeho poradkyňu kunu uctievali a klaňali sa im. Zo strachu, lebo ak by neposlúchali, ocitli by sa na prestretom stole. Videli a počuli ste už krákajúce kobylky a myši? Vyberte sa na prechádzku pod cintorín v Slávičom údolí. Jarné vtáctvo tam už spolu so Sigmundom Freudom šteboce, že: „Väčšina ľudí nechce slobodu, pretože sloboda so sebou prináša zodpovednosť a práve tej sa väčšina z nich bojí.“]]
