Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Ivan Alexander Getting (1912 – 2003)
Ivan Alexander Getting bol pri zrode prevratného systému GPS. Narodil sa v New Yorku do rodiny slovenských imigrantov z Bytče. Jeho otec Milan Getting prispel ako jeden zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918 výraznou mierou ku vzniku Československej republiky. Preto mal aj jeho syn Ivan ku Slovensku vrúcny vzťah. Už v mladosti ho to ťahalo k technických vedám a hlavne k fyzike. Mal len 11 rokov, keď zostrojil svoje prvé rádio. Ako chlapec sa zúčastnil na súťaži, ktorú vypísal Thomas Alva Edison pre mladých fyzikov – a vyhral. V roku 1933 získal bezplatné štúdium na Massachusettskom inštitúte technológie (MIT). Väčšinu svojho života venoval výskumu a vývoju radarových, navigačných a obranných systémov pre americkú obranu. V roku 1940 už ako riaditeľ MIT v rámci tajného projektu vyvinul spolu so svojím tímom radar SCR-584, ktorý pomohol brániť Londýn počas II. svetovej vojny proti nemeckým raketám V-1. Ako nadšený propagátor praktického využitia satelitov pre presnú navigáciu stál pri zrode GPS – Global Positioning System. Ten mal pôvodne pomáhať pri navádzaní medzikontinentálnych rakiet, presúvaných po železnici, na cieľ pri zmene východiskového bodu štartu rakety. Na podobnom princípe, ale pri opačnom využití, pomohol vyvinúť námorný systém protivzdušnej obrany presného navádzania. Bol pri vývine vojenských raketových systémov Sparrow III a Hawk, raketách MX a diaľkového supersonického strategického bombardéra B1. Prispel k obrannému štítu proti útoku cudzích balistických striel dlhého doletu SAGE. Bol aj pri projektovaní špeciálnych rakiet odpaľovaných z ponoriek Polaris. Bol expertom pre vesmírne projekty Mercury a Gemini a mal podiel aj na vývoji vysokovýkonných chemických laserov. Bol nositeľom 13 vyznamenaní, pričom prezident USA ho vyznamenal už v roku 1948 Medailou za zásluhy. V roku 2011 sa v zozname najlepších inovátorov v technike MIT 150 umiestnil na 10. mieste.
Jozef Gruska (1933)
Profesor RNDr. Jozef Gruska, DrSc., ktorý sa narodil v Rabčiciach, je informatikom a počítačovým vedcom na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity. V roku 1965 obhájil doktorát na Slovenskej akadémii vied v Bratislave prácou s názvom „Štrukturálna jedinečnosť formálnych jazykov“. V rokoch 1968 – 1970 absolvoval stáž na University of Minnesota v Minneapolise. Pôsobil 17 rokov (1968 – 1985) ako výskumný pracovník Výskumného centra univerzitného výskumu v Bratislave a výskumný pracovník SAV. Od roku 1990 do roku 1993 bol hosťujúcim profesorom na univerzite v Hamburgu, potom sa vrátil do Bratislavy ako vedecký pracovník opäť na SAV. Najvýznamnejšia americká počítačová asociácia IEEE ho ocenila v roku 1996 prestížnou cenou Computer Pioneer. Je zakladateľom pracovnej skupiny IFIP pre teoretickú informatiku a od roku 1989 do roku 1996 bol jej vedúcim pracovníkom. Od roku 1997 nastúpil na post profesora na Masarykovej univerzite v Brne, v rokoch 1997 – 1999 pôsobil ako hosťujúci profesor na Université de Nice Sophia. V roku 1999 v Anglicku vydal prvú svetovú monografiu „Quantum computing“, ktorú preložili aj do japončiny. V roku 2000 usporiadal niekoľko ázijských konferencií na túto tému. Tak vznikla v roku 2001 významná svetová konferencia o informatike, ktorá sa každoročne pod jeho vedením konala buď v Japonsku, Číne alebo v Kórei. Vďaka svojim skúsenostiam a poznatkom sa dokázal presadiť aj v ďalších štátoch Ázie, napr. v Indii a Pakistane. Pre Hospodárske noviny o tom svojho času povedal: „Vytvoril som si neobvyklú možnosť ovplyvňovať vývoj svetovej vedy v dôležitej oblasti aj v najvyspelejších ázijských krajinách.“
V roku 2001 mu bola udelená Zlatá medaila Masarykovej univerzity v Brne. V rokoch 2007 – 2010 bol voleným členom rady Academia Europaea so sídlom v Londýne. Okrem troch Slovákov v nej vtedy bolo 22 vedcov z Česka, 33 z Rakúska, 46 z Maďarska, 66 z Ruska, 348 z Veľkej Británie.
Ivan Lefkovits (1937)
Prof. Dr. Ivan Lefkovits, PhD. narodený v Prešove, je vedec celosvetového významu. V imunológii patrí k svetovej špičke. Ako dieťa bol obeťou neľudského fašistického režimu. Celý jeho vojnový príbeh zaznamenal Ústav pamäti národa v rámci programu „Európa pre občanov – Aktívna európska pamiatka“. Po vojne absolvoval Ivan Lefkovits štúdium v Prahe. Po odchode do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom sa začal venovať imunológii. Dostal sa do tímu dánskeho vedca Nielsa Jerneho, svetoznámeho imunológa, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za medicínu, ktorý si ho vybral na vybudovanie Imunologického inštitútu v Bazileji (Basel Institute for Immunology) vo Švajčiarsku. Oblasťou vedeckého bádania prof. Letkovitsa bola klonálna protilátková odpoveď zdravého i chorého organizmu. Objasnením mechanizmu buniek, vytvárajúcich monoklonálne protilátky, otvoril možnosť účinnej liečby mnohých závažných ochorení vrátane rakoviny. Jeho tím prišiel s prevratnou metódou liečenia chorôb. Jeho hlavným prínosom bolo vypracovanie metodiky presného rozlíšenia, kvantifikovania a izolovania zdravých i poškodených buniek. V spomínanom ústave pracoval až do roku 2002 – do úspešného zavŕšenia činnosti tejto inštitúcie, korunovanej vytvorením metodológie produkcie monoklonálnych protilátok a tromi Nobelovými cenami z oblasti medicíny.
Na Slovensku i v Čechách organizoval v 90. rokoch letné školy imunológie, poskytol prístrojové vybavenie pre imunologické pracoviská v Košiciach, Prešove a inde, zabezpečoval vedecké stáže mladých vedeckých pracovníkov. Univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity venoval 400 odborných kníh z oblasti imunológie a mikrobiológie. Za pomoc slovenskej a českej vede mu bola udelená zlatá Mendelova medaila a zlatá Reimanova medaila.
Snímky: https://wcsa.world/, www.upn.gov.sk, www.computer.org
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
