Podľa hlavného zahraničnopolitického komentátora britského denníka Financial Times Gideona Rachmana vo všeobecnosti možno povedať, že v mysliach západných politikov bojujú dva modely svetového poriadku: starý model, založený na globalizácii – a nový, založený na veľmocenskej konkurencii. Starý model kladie dôraz na ekonomiku a to, čo Číňania nazývajú „spolupráca výhodná pre obe strany.“ Jeho argumentom je, že ekonomická stabilita a rast sú dobré pre každého – a tiež podporuje užitočné návyky medzinárodnej spolupráce v kritických otázkach, ako je zmena klímy. Nový model tvrdí, že bohatšia Čína sa ukázala ako hrozivejšia Čína. Peking nalial peniaze do budovania armády a má územné ambície, ktoré ohrozujú Taiwan, Indiu, Japonsko, Filipíny a ďalšie štáty. Tí, ktorí veria, že pokračujúci čínsky ekonomický úspech zostáva v záujme Západu, majú na to vierohodné argumenty. Po prvé, Čína je obrovskou súčasťou svetovej ekonomiky. Ak chcete, aby sa Čína dostala do recesie, ste dosť blízko k tomu, aby do recesie skĺzol aj svet. A ak by sa Čína zrútila – napríklad ak by sa jej sektor nehnuteľností zrútil – dôsledky by sa odrazili v globálnom finančnom systéme. Potom je tu morálna otázka. Ste spokojní s tým, ak chcete, aby viac ako 1,4 miliardy Číňanov – mnohí z nich sú stále chudobní – schudobnelo? Okrem toho dopyt a investície z Číny sú rozhodujúce pre krajiny v Afrike a Amerike. Takáto debata v západných metropolách hovorí niečo o aktuálnom zmätku na Západe.
(Status na FB 3. januára 2023)
Článok v angličtine TU
