Dnes ráno odišiel k Pánovi môj profesor, mentor i vzor Matúš Kučera. Poznal som ho cez jeho prácu skôr, ako som roku 1974 prišiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Bol postrachom lenivcov a obľúbencom tých, ktorí si nepomýlili vysokoškolské štúdium s vymetaním krčiem a viech v Bratislave. Vždy bol mojím vzorom, vždy som ho pokladal za svojho profesora, vždy som uňho našiel oporu svojej práce. Dlho ho pre jeho národnú orientáciu obchádzali pri udeľovaní akademických titulov, nie vždy pasoval do obrazu tých, ktorí konečné štádium vývinu slovenského národa videli v jeho splynutí s „vyspelejším“ národom českým. Ale taký je už osud nás Slovákov, ktorí sme sa vydali „orať našu rolu dedičnú“.
Som presvedčený, že rovnako, ako si zastal svoju úlohu pri skúmaní našich národných dejín, zvládol aj politické úlohy, ktoré mu priniesla doba. Bol ministrom i veľvyslancom Slovenskej republiky. Do posledných chvíľ svojho života myslel na slovenský národ a jeho budúcnosť. Česť jeho pamiatke.
(Status na FB 16. decembra 2022)
