V prezidentských voľbách, kde to bolo o chlp a pásku vtedy pretrhol Ivan Gašparovič, zaviali smutné zástavy. „Priatelia, milión voličov!“ zvolala povzbudzujúco do noci vtedy porazená Iveta Radičová. Na prezidentský post to síce nestačilo, ale najbližšie parlamentné voľby jej vyniesli premiérske kreslo. Milión našiel majiteľa.
V ďalších voľbách Roberta Fica v cieľovej rovinke predbehol politický nováčik. Veľa bolo nahnevaných, ale len jeden nepoznaný. Andrej Kiska, hoci sám vyzeral mierumilovne, zastrešil všeobecnú nenávisť k Ficovi. Robert Fico mal však na konte 893 841 hlasov, takmer milión. Ľudia sa nestratili, hoci počuť ich bolo slabo. A ak aj áno, hneď boli zahriaknutí – fuj, ficovoliči! Hlúpi, starí, vidláci. Pri každých ďalších voľbách sa elektorát zachvel, tlak musel vydržať nielen predseda Smeru-SD, ale aj tí, čo podporovali ľavý bok. A tak sa z necelého milióna odsýpalo, až sa ručička zastavila na čísle 527 172.
V porovnaní s ukričanými zaľudovcami, ktorým k preškriabaniu sa do parlamentu pomohli prieskumy, stále skoro trikrát viac (166 325). Igor Matovič však postrehol: to je len kvantita. Sila strany je dnes inde. Smer-SD nemá zapálených a zaplatených aktivistov, ani think tanky, ani médiá. Iba voličov. Tých, čo sa často cítili zneuctení, dokonca viac ako politici, ktorým dali hlas. Nielen zbabelí anonymovia, ale aj elity si o nich utierali ústa.
Teraz, keď sa strana roztrhla, už bude dobre. Peter Pellegrini má čo ponúknuť, určite nasaje po kariére a vláde túžiacich spojencov. Oznámil, že v septembri bude mať najväčší poslanecký klub, má dva mesiace, aby získal… Zo všetkých strán bitý a mediálne niekoľkonásobne odpísaný Robert Fico je vraj chorý, zlostný a osamelý. Nevzdáva sa, lebo ani nemá kam ustúpiť. Kto ho podrží?
Pani Smolková z Košíc trochu s dešpektom predpokladá, že „esdeeľáci“, tí vraj pôjdu za Ficom aj na barikády. Kým bola strana silná a mala prístup ku hrozienkam z koláča, nejako sa to zaonačilo, aj tretia cesta, aj európski, aj tradicionalisti, jednota predovšetkým. Keď sa tmel vládnej jednoty rozglejil, rozdiely vystúpili. Ale voliči zostali. Peter Pellegrini – podobne ako pri odchode Marek Maďarič – si ich nechce pohnevať, volí slová a je vo výrazoch opatrný. Bojuje o hlasy na tom istom poli ako Robert Fico. Ten stavil na slovník emócie, preto sa to hemží zradcami. Najbližší sú najväčší konkurenti. Ťažko by mohol Peter Pellegrini loviť u Ireny Bihariovej a Robert Fico u Harabina. Volič si predsa nevyberie náhradu, keď má pravosť, hodnovernosť.
O autentickej ľavici sa vedú dlhé reči. Má byť priateľská k menšinám, k slabším, k Rómom, k utečencom, k odkázaným… To všetko ideálne spĺňa Progresívne Slovensko. Sociálne sa tiež viac spolieha na startupy, ako na balíčky pomoci a Zákonník práce. Fedor Gál bol po nežnej revolúcii v USA zbierať skúsenosti. Vo svojej knihe rozhovorov s Janou Klusákovou hovorí: „… bol som prekvapený, že aj v Amerike sa volí bruchom“. U nás ako?
(Text vyšiel na Pravda.sk, 1. 7. 2020)
