Robert Fico sa stal najpopulárnejším politikom vtedy, keď vyhral anketu v Plus 7 dní. Bolo to už po „záchrane“ Markízy, kde spolužiaci Pavol Rusko s Marianom Kočnerom hrali ruskú ruletu. Išlo o prachy, ale politici pochopili, že sa situácia v prvej súkromnej televízii dá voličom predať ako boj za slobodu.
Na tribúne sa vtedy vystriedali všetci opoziční lídri, Mikuláš Dzurinda po boku Roberta Fica. Markíza bola zachránená, Kočner dostal svoje prachy a Mečiar bol vo voľbách porazený. Dostal síce najviac hlasov, no nemal s kým zostaviť vládu.
Mladý Robert Fico začal budovať stranu nezaťaženú štruktúrami. Nekonečné hodnotové debaty, na ktoré si pamätal z SDĽ, ponechal večným diskutérom, on začal robiť reálnu politiku. Hovorilo sa tomu – marketing, nie sociálna demokracia. Tá mala svoju stranu, na Slovensku slabú dokonca aj vtedy, keď na jej čele stál Alexander Dubček, a aj to bol pôvodne komunista.
Značku sociálnej demokracie na fasádu marketingovej strany dodal jej posledný majiteľ, dostal za to miesto na kandidátke Smeru. A odvtedy už popularita Roberta Fica medzi mienkotvornou elitou upadala, jeho sila – rovnako ako sila Vladimíra Mečiara – bola vo voličoch. Volil ich ľavicový ľud, ktorý možno podvedome, možno vedome túžil po socializme s ľudskou tvárou.
Aký ľud volil Igora Matoviča, to sa dá ťažko presne pomenovať, svoju silu čerpá zo široko rozvetvených veľavravných skupín. Matovičov hráčsky káder presne kopíruje dnešok. Nie väčšina, ale množina menšín určuje smer. Hodnotovo Matovičove menšiny sú všetky napravo od liberálov. Zhovára sa s nimi ich jazykom a netrápi ho, či tým niekoho z nevoličov „obyčajných“ znepokojuje. Prečo by malo? Na lep jeho statusov i tak sadnú všetci, on nemusí ani prstom pohnúť, „nepriatelia“ sami nabíjajú jeho fanúšikom. Vášne zatemňujú rozum, a tak sa už objavila aj výzva na vypísanie predčasných volieb. Kultivovaní ľudia sa za premiéra trochu hanbia.
„Wie bitte?“ opýtala sa nemecká novinárka v Bruseli, keď Igor Matovič uvoľnene debatoval po slovensky s novinármi. „U nás sa hovorí vybité baterky,“ a dobre sa na svojom vtipe pobavil. Opozícia bojuje proti nemu protikorupčným slovníkom – a čuduje sa, že to nezaberá. V tom ho neporazia! A tak mimoparlamentná SNS chce referendum o predčasných voľbách. Ján Čarnogurský, asi najvzdelanejší a najneúspešnejší slovenský politik, odkázal vo svojom FB statuse esenesákom, nech neblbnú: Kým chcú nahradiť Matoviča? Progresívnym Slovenskom?
Po voľbách v roku 2016 sa ukazovalo, že sa vláda zostaviť nedá. Daniel Lipšic a Igor Matovič na Námestí SNP – pred Hlinovými krčmami – dva dni po sčítaní hlasov žiadali nové voľby. Lipšic útočil na Fica so srdcom napojeným na mimotelový obeh, lebo sa zdalo, že víťazstvo je na dosah. Nevyšlo to.
Teraz, pár mesiacov po voľbách, mnohí chcú odvolať Matoviča, vznikajú skupiny plné nenávisti z jednej i z druhej strany. Šéf v ležérnych trampkách si to užíva. Toto nie je alternatíva, ktorá by ho mohla ohroziť.
(Text vyšiel na Pravda.sk 26. 8. 2020)
