Chceli sme vyletieť z klietky a chceli sme rovnosť. Aj v lietaní, aj v užívaní. Obmedzenie, ktoré priniesla infekcia, pripomína zamrežované hranice, zapchaté ústa a papalášstvo.
Handry na ústach mnohých dusia, nemožnosť ísť na Západ, špehovanie poctivých občanov – no čo je to, ak nie čistá totalita? Pocity z už zažitého sú v nás hlboko uložené, ozvú sa, keď tykadlá zacítia podobný pach. Slobodu si nedáme!
Pozrela som si video kolujúce na nete z protestného zhromaždenia pred úradom vlády. Na protesty sa s rúškami nechodí – ani v Bielorusku, vtedy má infekcia pohov. Na bývalom Gottwalďáku vystúpil aj Stanislav Pánis, bývalý kolega poslanec z Federálneho zhromaždenia ČSFR. Pripomenul, že požičal ozvučovaciu aparatúru na prvé mítingy nežnej revolúcie. Má túžbu zopakovať tie státisícové davy, ten nedeľný mu pripadal sľubný.
Ľudí nebolo toľko ako v Berlíne, ani sa nepokúšali rozbiť brány do vládnej budovy, no hnev bublal podobne. Infekcia nie je, a preto protestujeme proti vakcíne, ktorá tiež nie je. A strašne trpíme, lebo nemôžeme lietať na dovolenky a musíme nosiť rúška.
Ide vraj o strašenie a celosvetový biznis, chcú nám ho vnútiť, hoci neexistuje, a my nie sme pokusné králiky. My chceme slobodu takú, akú my chceme, Slovensko si nedáme! Trochu ako z Ionesca. Ale zľahčovať by sme to nemali, lebo pod rúškom je prikrytá hlbšia príčina hnevu ľudí.
Médiá klamú, až sa im spod tých rúšok práši. Zjari sme si tie náhubky nasadili spontánne, a potom sme videli video s premiérom obsluhujúcim svojho čašníka. Predseda parlamentu snímal ten ľudový kúsok. Všetci bez ochrany.
Teraz, keď sa z moci úradnej spustila druhá vlna, infekcia bude pôsobiť do 23. hodiny a na podujatiach presahujúcich tisíc, respektíve päťsto osôb sa bude už aj za porušenie nariadení pokutovať. Do komandantského času všetci s rúškami, potom už bez nich, napríklad i v bratislavských nočných baroch, kam poroznášal svoju infekciu „statočný“ mestský poslanec Adam Berka.
Infekcia začala úradovať naplánovane, od prvého septembra. Dovtedy si stihol strihnúť svadbu za účasti 150 pozvaných aj obyčajný poslanec so svadobným hosťom Igorom Matovičom. Bez rúšok. Vo svadobnom čase a na vybranom mieste svetová infekcia údajne nehrozila a ani hroziť nebude.
Nie sme v tom sami. Predsedníčka amerického senátu za demokratov Nancy Pelosiová si bola dať spraviť hlavu v kaderníckom salóne. Bez rúška. V krajine, kde iné salóny, ktoré pani nenavštevuje, krachujú. Quod licet iovi, non licet bovi, čo je dovoleného bohovi, nie je dovolené volovi. Výnimka pre rovnejších platí.
Nežná revolúcia bola politickým prevratom, no ľudia zostali tí istí. Aj s túžbou vyletieť z klietky, aj mať pocit dôstojnosti a rovnosti. Počas jarných obmedzení zastavenie letovej prevádzky znamenalo nádych pre planétu, emisie sa znížili o vyše šesť percent.
Vrátime sa do „normálu“, lebo ruže z Ekvádoru či zemiaky z Egypta dávajú tamojším ľuďom obživu. „Utrpenie“ z nedostatku dovoleniek by sme prežiť vedeli. Ale čo sa teda zmenilo?
