Keď už sa nám rozbieha najväčšia operácia slovenskej armády od jej vzniku, bolo by na mieste aj trochu strategického uvažovania. Pri plánovaní veľkých operácií treba vždy vychádzať z toho aké sily a prostriedky sú k dispozícii. Do toho patria aj zálohy, ktoré bude možné použiť, ak sa niečo pokašle – čo sa stane až príliš často, lebo ako vedel už Clausewitz, každý plán funguje do momentu, kým nenarazí na realitu (na bojisku), ktorá je v čase jeho realizácie vždy už iná než v čase jeho plánovania. Mimochodom, Clausewitz, potom čo značnú časť života prežil na bojiskách, zomrel na epidémiu cholery.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Ukazuje sa, že sily (ľudské) pre rozbiehajúcu sa operáciu sú nedostatočné ešte pred jej začiatkom (nedostatok zdravotníkov, neschopnosť kontrolovať hranice, keďže väčšina polície a armády bude na odberných miestach – ešte k tomu verejne priznaná v médiách!). Okrem iného to znamená, že k dispozícii nie sú žiadne zálohy. Veľký stratég vrhá na bojisko proti pandémii všetko, čo má a počíta ešte aj s tým, čo nemá! Sám pritom vytvoril situáciu, v ktorej riskuje, že príde naraz o všetky ľudské zdroje, čo má ešte k dispozícii a pritom nemá žiadne zálohy. Riskovať, že sa počas jedného víkendu nakazí väčšina vojakov, policajtov a zdravotníkov, ktorých má táto krajina k dispozícii a k tomu množstvo ďalších ľudí – keď to nie je nevyhnutné a ešte pred tým aj varuje množstvo odborníkov – je prejavom totálnej neschopnosti uvažovať strategicky. Generáli, ktorí sa v minulosti dopustili takých závažných chýb už pri plánovaní operácie boli zväčša odvolaní. V tom lepšom prípade.