Aj keď väčšina príspevkov v Slove je kriticky ladená, na čom má „zásluhu“ najmä doba, ktorú žijeme, predsa aj dnes sa sem-tam dá uverejniť aj niečo, čo poteší. Ako pohár správne vychladeného kvalitného vínka na mňa zapôsobila kratučká správa o ocenení politika, veľvyslanca Petra Weissa Medailou za zásluhy I. stupňa, ktorou ho vyznamenal prezident ČR Miloš Zeman. Aj keď toto ocenenie je predovšetkým za zvládnutý post veľvyslanca, ja osobne v tom vidím aj celú jeho politickú kariéru po prevrate v roku 1989.
Viem, že niektorí čitatelia či prispievatelia do Slova nebudú so mnou súhlasiť, ale Peter Weiss bol veľmi dôležitou, možno najdôležitejšou figúrkou na politickej šachovnici na tej ľavej strane po roku 1989. V čase, keď slovo ľavica či ľavičiar znelo ako nadávka, sa pustil s ďalšími tisíckami členov do budovania novej slovenskej ľavicovej strany – Strany demokratickej ľavice. Aj keď už odvtedy uplynulo takmer 30 rokov (26. 1. 2021 bude presne 30 rokov), spomienky mnohých z nás sú stále živé. Možno aj preto, lebo sme boli pod neustálym tlakom – médií, občanov, doby.
Boli sme ako medzi mlynskými kameňmi. Jedni nás stále označovali za komunistov, iní zase za tých, ktorí zradili ideály komunizmu. Práve v takejto dobe sa do čela SDĽ postavil Peter Weiss. Určite, bez podpory vedenia strany, krajských, okresných i základných organizácií by nedokázal vybudovať stranu, ktorá zohrala významnú úlohu na slovenskej politickej scéne po roku 1989. No bola to predovšetkým charizma a výrazná osobnosť Petra Weissa, vďaka ktorej postupne SDĽ získavala na dôležitosti, vážnosti i rešpekte. Okrem výraznej osobnosti Petra Weissa ako predsedu strany, ako i ďalších špičkových predstaviteľov, bola sila SDĽ v členskej základni, kde pracovalo tisícky ľavicovo zmýšľajúcich, sociálne cítiacich, organizačne schopných členov. V tom bola hlavná sila i hodnota SDĽ. Bez úzkeho prepojenie vedenia strany s členskou základňou by strana nevydržala na politickej scéne 15 rokov. Ako to už v živote chodí, prišli chyby, ktorým sa nevyhol ani Peter Weiss. Za tieto chyby SDĽ zaplatila svoju daň, stratila priazeň voličov a v decembri 2004 zanikla.
No tých 15 rokov stálo za to. Urobilo sa kus dobrej politickej roboty, zachránili sa ľavicové hodnoty, vrátane významných sviatkov, nehovoriac už o tom, že zo strany vzišli významné osobnosti, ktoré pôsobia či už v politike alebo v spoločenskom živote dodnes. Jednou z nich je určite aj Peter Weiss. Určite aj vďaka štýlu politiky, ktorú vniesol do SDĽ Peter Weiss, založenom na ľavicových hodnotách, spolupráci, priateľstve, dnes takmer každý, kto bol členom alebo len sympatizantom SDĽ spomína na obdobie 1991 –2004 v dobrom. Dôkazom je aj skutočnosť, že dodnes ľudia z SDĽ medzi sebou komunikujú (aspoň v našom okrese) a rovnako aj to, že členovia poslaneckého a ministerského klubu z rokov 1998 – 2002 dodnes pravidelne každoročne stretávajú. Politika by totiž mala byť vždy o ľuďoch a hodnotách. Ak je to tak, máte z nej radosť a dokážete sa vždy úprimne potešiť z ocenenia či úspechu tých, s ktorými ste prešli kúsok možno krátkej, no šťastnej politickej cesty.
Peťo, zo srdca blahoželám a trošku úprimne aj závidím.
