Čo je sloboda? No, to sa dá všelijako vysvetľovať, určite však vždy obsahuje právo človeka rozhodovať o svojom osude. Inak je to však, ak sa objaví mesiáš – ten potom určuje osudy ľudí. Niekedy sa mesiáš stáva ľudovým diktátorom, to ak sa dostane k moci. Takto v stredoveku postupovala cirkev, ktorá v mene Krista upaľovala ľudí, tak postupoval v antike cisár Nero, ale aj ľudový diktátor Hitler. V mene ľudu a pre ľud – tak znie famózne zaklínadlo.
Náš ľudový patrón – Igor Matovič – sa rozhodol, že bude určovať obsah pojmu sloboda, ale aj komu a kedy bude pridelená. Takto sme sa dozvedeli, že si treba nechať prevŕtať nos a postáť v dlhom rade na chladnej ulici – potom človek dostane modrý papierik udeľujúci určitú slobodu. Ozaj: aj premiér a ostatní členovia vlády si nechali povŕtať v nosoch? Prečo sa neukázali v médiách v takom delikátnom stave?
Ilustračné foto: Emil Polák
Premiér sa rozhodol, že obmedzí slobodu aj všeobecne – formou akéhosi krízového stavu v spoločnosti; ide o súbor vybraných zákazov, ktoré uspokoja jeho rozkvitnuté ego a strpčia život občanom. Je to paráda: prikazovať, zakazovať a nedodržiavať vlastné rozhodnutia. Pritom ani nepotrebuje vládu, stačí si aj so svojimi vernými (Mikas, Naď, Mikulec a Krajčí). No a parlament je tu na to, aby poslanci brali šťavnaté platy a nič užitočné nemusia robiť.
Premiér predvádza svoju osamelosť suveréna, dokonca ani nevie, kde sa nachádza jeho zástupca! Ale veď musí schváliť jeho dovolenku aj s pobytom a môže ho kontrolovať mobilom či kuriérmi!
Igor Matovič sa vyhráža, že nám pokazí aj vianočné sviatky, to som napokon aj čakal a iste ešte nejaké prekvapenie vymyslí. Ľudia nebudú môcť chodiť osláviť tieto pekné sviatky, mal by ešte zavrieť obchody, aby sme si nemohli nakúpiť darčeky, prípadne ani jedlo. To by sa v duchu zase nasmial.
Pripravuje aj významný politický „darček“ vo forme ústavného zákona, ktorým sa rozšíria jeho práva v čase nejakého krízového stavu. Navrhujem, aby mal iba dve vety: Igor Matovič má vždy pravdu a Igor Matovič smie všetko – a dosť, to by stačilo. Parlamentná väčšina je v takom mentálnom stave, že mu schváli čokoľvek – kto to potom však po nich uprace?
Občania si slobodu podľa premiéra musia zaslúžiť – uňho. Ak budú poslušní, tak im trochu slobody požičia, no môže ju aj vziať, ak ho nahnevajú. Taký je už vzťah medzi ľuďmi (nie občanmi) a ľudovým diktátorom. Náš politický systém sa pomaly zvrháva na takýto obraz.
Premiér sa veľmi nahneval, že niektorí neposlušní občania chcú na verejnosti protestovať proti jeho náladám. Má pre nich najhoršiu nadávku: sú to fašisti a mafiáni. No ale ak vie o existencii mafie a fašistov, tak je jeho občianskou povinnosťou oznámiť túto skutočnosť úradom, pretože ide o protizákonné aktivity. Prečo doteraz tak neurobil?
Okresné výbory OĽANO by sa už mali rozhýbať a organizovať pochody a stretnutia na podporu svojho Mesiáša. Hoci sa majú pri ňom dobre, akosi mlčia a užívajú si svoje výhody, potichu. Nevyužívajú ani slobodu slova, teda právo chváliť svojho vodcu.
Občania by sa mali zaujímať o stav občianskych slobôd. Americkí politológovia už dávno vyslovili názor, že ľudia majú toľko slobody, koľko si vybojujú od štátu. Žiadny štát nikomu nedá slobodu zadarmo, vlády vládnu a chcú vládnuť, teda potrebujú stav, v ktorom sa im ľudia nepletú do remesla. Ak sa chcú ľudia premeniť na občanov, musia dať mocným jasne najavo, kto tvorí podstatu systému! Nie sú to politici, tí by mali byť iba veľmi ostro kontrolovanými správcami. Je to demos, preto sa nadnesene celý systém označuje ako demokracia. Na Slovensku akoby nastával čas akejsi matokracie. Parlament nie je v stave kontrolovať vládu, médiá nie sú strážcom ničoho a polícia zasahuje proti občianskym zhromaždeniam. Štát sa vyhráža ohromnými pokutami za neposlušnosť a prezidentka mlčí, prípadne sa veľmi opatrne vyjadrí akoby kriticky.
Mimochodom, čím očaril premiér pani prezidentku, keď tak odrazu zmenila názor a z umiernenej kritičky sa stala obhajkyňou nášho záchrancu? Je to jeho ohromujúci šarm, prísľub štedrého rozpočtu pre jej kanceláriu, alebo vie niečo, čo by sa nemalo zverejniť? To by bolo však vydieraním a to sa nepatrí.
Koľko slobody si ešte občania nechajú odobrať? Čo sa musí stať, aby sa z jednoduchých ľudí premenili na plnohodnotných občanov? No musí im dôjsť, že občianstvo je viac ako moc, a preto občania sú viac ako vláda – bez nej sa dá existovať, ale bez občanov nemôže existovať demokracia.
Umelci sa viackrát v histórii postavili do čela obhajoby slobody, teraz mlčia ako rybky v akváriu. Už síce zbadali, že aj kultúra bude trpieť, no asi majú dostatočné zásoby, alebo sú veľmi skromní a tak – nič.
Máme aj odbory a rôzne občianske združenia, aj také, ktoré sa zaoberajú otázkami slobody a demokracie – nevadí im obmedzovanie slobôd a brutálny nátlak moci? Hodnotia stav demokracie na Slovensku?
Pokojné čakanie znamená vzdávanie sa práva na slobodu, kto ju nepýta, ani ju nedostane. Strácame krásny obrys slobody a premieňame sa na poslušného vojaka Švejka, no aj ten v istej chvíli povedal nahlas mocným svoj názor. Máme radi Švejka, ozveme sa aj my?
