Do ateliéru Josku Skalníka prichádza Václav Havel. Je december 1989. Najbližšiemu okruhu svojich oznamuje: Ja, ktorý som proti zákulisným rokovaniam, som bol na tajnom stretnutí a prinášam veľmi dobré správy! Námestia boli plné, Marta Kubišová spievala na balkóne: Ať mír dál zůstává s touto krajinou…
A Marián Čalfa, predseda ZO KSČ na Úrade vlády ČSSR, v tom momente už úradujúci premiér, pozval Václava Havla na tajnú schôdzku. Krok za krokom mu poradil, čo treba urobiť, aby sa mohol stať prezidentom. Na záver sa ho ešte opýtal, ako vidí jeho vyhliadky po voľbách, a Václav Havel mu odpovedal: Po voľbách bude premiérom pán Vopička. Ale to bol len vtip, všetko klaplo, kajúcnik Čalfa sa za svoje aktívne členstvo v strane pokajal, helfol novej moci a za odmenu sa ocitol na čele volebnej kandidátky VPN, no a potom bol premiérom.
Toto je žiarivý vzor pre všetkých dnešných kajúcnikov. Stačí usvedčiť spolupáchateľov a tým vinu odčiniť. Vidíme teraz denne, ako ľudia s lepkavými prstami„spolupracujú“, občan nestačí od slasti vzdychať, ako na základe ich udaní iným zakladajú na ruky železá.
Za Mečiara sa založila paralelná tajná služba, výdatnými spolupracovníkmi v nej boli bývalí eštebáci, odstavení po roku ’68, novou mocou rehabilitovaní a tak ďalej slúžiaci. Telefonát medzi ministrom vnútra Hudekom a šéfom tajnej služby Lexom („ak ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo“) vznikol vďaka rehabilitovanému bývalému eštebákovi.
Teraz sa dozvedáme, ako kdesi v Transpetrole na šiestom poschodí sa stretávala zločinecká skupina a viedla svoj tajný život. Nitriansky kápo mal pod palcom dokonca generála, musel ho poslúchať! Podľa sudcu prešiel na druhú stranu, za to pyká. Z Threemy zas vieme, že na Panenskej ulici v jednom bare sa stretávala iná skupina (dnes vo vláde) a so spriaznenými médiami si rozdávala úlohy. Rozdiel tu je! Jedni boli pri moci (a mľaskali), tí druhí ich chceli odstaviť, vyčistiť to tu od podlahy. Pasca sklapla. Viťúzi, čo vtedy mľaskali pri koryte, pochopili, že majú zažratú špinu za nechtami.
Ale nepadnú, pohrabú sa vo svojej minulosti – a zas budú mať budúcnosť. Vyšetrovatelia vedia, aký materiál majú v rukách: Ľudovít Makó začal okamžite spolupracovať. „Poznal som jeho mentalitu,“ povedal Jaroslav Spišiak. „Sú to také povahy, že kým za sebou cítia nejakú silu alebo podporu, sú ako futbaloví fanúšikovia, ktorí sa cítia silní, keď sú v tlupe, ale keď zostanú sami, tak sa vyplašia.“ Fakt kajúcnik! Za svoje svedectvo už získal podmienenú slobodu.
Rovnako ako Sklenka a Slobodník. Kradnúť a podvádzať sa môže, len si nezabudnite písať na manžetu, koho za svoj mravný úpadok udáte. Svedkovia, ktorí začnú vypovedať, aby získali nižší trest, musia podľa Spišiaka rozkryť širší obraz páchania trestnej činnosti a nesmú klamať. Lebo ak sa ukáže, že klamú alebo zavádzajú, len aby sa niekomu zapáčili, tak sa im to vráti a budú prísnejšie stíhaní, než by boli pôvodne. K tomu, že kradli, sa už kajúcnici priznali, a či klamú…?
(Text vyšiel na Pravda.sk 19. 11.2020)
