V ostatnom čase si kladiem otázku, prečo naša civilizácia hlúpne. Kto je za to zodpovedný?
Súhlasím s názorom Kataríny Valčovej, vysokoškolskej pedagogičky, ktorá tvrdí, že problematika vzdelávania a školského systému v našej krajine je ohromne komplikovaná a zložitá. Pišťanie po reformách je tu už dlho, ale zdá sa, že vlastne nikto s právom meniť veci k lepšiemu sa nejako nevie odborne nájsť a vyjadriť. Tí, ktorí by vedeli ako, zasa nemajú potrebný výtlak, prípadne nie sú považovaní za najlepších odborníkov z rôznych dôvodov. Ako to už na Slovensku býva, dôvody môžu byť politické, ale v tom najhoršom prípade sú to dôvody „ješitné“ – žiarlivosť a urážlivosť. Nuž také, slovenské, ľudské… Ak je niekto múdrejší ako ja, treba ho z toho vyliečiť a to nadobro. Treba ho znechutiť, demotivovať, možno aj zdeptať. A toto je vidno nielen v oblasti vzdelávania.
Aj preto je otázka „zmúdrievania“ a „hlúpnutia“ populácie, či niektorých vrstiev populácie ,omnoho zložitejšou a hlbšou. Podobne, ako otázka dobra a zla je relatívna, lebo vyššie dobro, spoločné dobro prameniace z hlboko zakoreneného morálno-etického spôsobu života, ktoré je pevne ukotvené v náboženských koreňoch spoločnosti, v našom prípade židovsko-kresťanských koreňov, je už v súčasnosti nemoderné. A v nedávnej minulosti, ktorú si veľmi dobre pamätajú ešte mnohé generácie, bola otázka vyslovene posunutá do roviny nepriateľa, ópia spoločnosti, konšpirátora, dezinformácií. Aj preto je v skutočnosti tou pravou otázkou – na akom základe stojí, z čoho čerpá, čo je podstatou pochopenia toho, kto je to človek, aká je jeho hodnota, akú úlohu hrá v jeho živote vzdelávanie a čo je považované za skutočnú múdrosť.
A čo sa týka politického systému – každý systém, ktorý človeka redukuje na číslo, na ekonomický profit, je obludný, pretože deformuje v prvom rade hlboké bytostné pochopenie toho, kto človek je a z toho pramení aj obludnosť menenia skutočnej múdrosti na hlúposť. Následky tohto procesu, čím dlhšie prebieha a čím dlhšie v ňom človek žije, sú ničivé, hlboko-poškodzujúce a „ohlupujúce“ ľudí. Aj z toho dôvodu nie je žiaduce nálepkovať nejaký ekonomicko-politický systém za diabolský a iný za vyhovujúci. Podľa spomínanej vysokoškolskej pedagogičky je to neadekvátne a hlavne zavádzajúce, lebo za všetkým stojí človek a jeho korene, človek a kultúra, z ktorej vychádza a ktorú tvorí a ktorá tvorí jeho. No aj človek so svojou sebeckosťou, neochotou ustúpiť, neochotou považovať iného človeka za lepšieho a hodnotnejšieho ako seba, človek sebecky si nárokujúci všetky benefity len pre vlastné dobro. A takéhoto človeka jasne vidíte najmä v spoločnostiach, ktoré sú direktívne až tyranské, vysoko-kontrolujúce, zastrašujúce, ktorým absolútne nezáleží na jednotlivcovi, kde sú si ľudia rovní, ale v skutočnosti sú tam rovnejší žijúci na úkor iných, ktorým nejde o kvalitu vzdelávania, lebo kvalitné vzdelávanie dáva človeku priestor pre samostatné, kritické a hlavne nezávislé myslenie.
Súhlasím s pani docentkou Valčovou , ktorá vníma komplexnosť a komplikovanosť tejto problematiky aj v širšom rozmere, lebo naše priateľské kontakty siahajú ďaleko na východ do Ázie (rôzne krajiny), ale aj ďaleko na západ (USA, Kanada, niektoré krajiny Južnej Ameriky). Sú krajiny, kde je tento problém vypuklejší a sú krajiny, kde je len lepšie ukrytý . Politické-ekonomické systémy odrážajú len to, čo sa ukrýva v konkrétnych ľuďoch, lebo tí ich tvoria. Tvoria hodnoty, vzťah k vzdelávaniu, určujú, čo je skutočnou múdrosťou a čo je hlúposťou v tej-ktorej krajine.
Čo s tým? Jan Werich kedysi povedal, že nad hlúposťou sa nedá zvíťaziť, ale ten boj sa nesmie vzdať. Tak to nevzdávajme. Pestujme múdrosť a odbornosť zo všetkých síl.
Ako platilo podľa samurajskej tradície, môže sa stať, že v tom boji podľahneme, ale ak do toho dáme všetko, nebude v tej prehre žiadna hanba.
