Slávnostnú tlačovku koalície po schválení Programového vyhlásenia Hegerovej vlády nečakane zelektrizoval Boris Kollár. Pochlapením, že ďalší koaličný cirkus znášať nebude. Škoda, že neurčil čiaru ponoru, pri ktorej povie áno predčasným voľbám.
Keďže nespresnil ani cirkus, bola alebo nebola ním už piatková tlačovka klubu OĽaNO? „Kolíková poslancov nepresvedčila, ale s opozíciou hlasovať nebudú.“ (Pravda.sk, 7. 5. 2021) Ako prezradili, svoj definitívny názor na Kolíkovú sa dozvedia a oznámia po Hegerovom návrate z Portugalska. S opozíciou za jej odchod z funkcie nezahlasuje ani hnutie Sme rodina, odkázal Boris Kollár zo Slavína po skončení pietneho aktu. Jedným dychom doložil, že ak o odchod ministerky spravodlivosti požiadajú matovičovci, v hnutí „zvážia všetky pre a proti“. (TA3, 8. 5. 2021) Pred hlasovaním s opozíciou vystríhala Kolíkovej stranícka šéfka Veronika Remišová. Naoko. Bolo by to zjavné porušenie koaličnej zmluvy zo strany partnerov, ale v líderke prevážil strach z možného privolania volieb. Navyše v čase, keď kľúčové mená prelietavajú z rodnej strany Za ľudí do „teplejších“ kandidačných listín, no ju predsednícky krúžok na nohe nepustí. Nečudo, že zo samozvanej koaličnej rebelantky sa stáva koaličná zametačka problémov pod koberec: lebofico, lebopelle! Prežrela varovanie ministra financií Igora Matoviča, že sa obráti na opozíciu, ak mu koalícia neodklepne finančný balík na tzv. Matovičove deti v rámci jeho prorodinnej misie. Aj keby predsa len nabrala odvahu, za vydierača by ho označiť nemohla, lebo čím iným, ak nie vydieraním premiéra Matoviča boli nedávne demisie Richarda Sulíka, Branislava Gröhlinga, Ivana Korčoka či Márie Kolíkovej s jej povestným výrokom: „Vo vláde s Igorom Matovičom byť neviem.“ (dennikn.sk, 15. 3. 2021) Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) pred hlasovaním „poprosil, aby im všetci odpustili poslanca Čepčeka, ten totiž vyhlásil, že bude za vyslovenie nedôvery Kolíkovej“. (Pravda.sk, 10. 5. 2021)
Kresba: Ľubomír Kotrha
Mária Kolíková ostala vo vláde s Igorom Matovičom, koalícia sa vyhla cirkusu podľa Kollárových kritérií a očista Slovenska pokračuje. Tá mediálne atraktívna a vychytená, ktorej neodolala ani prezidentka. Nepomerala trikrát, kým raz vyslovila. Zo zverejnenej Kočnerovej Threemy okamžite vyvodila, že jej obsah nahlodal dôveru v právny štát. Podľa posiveného svedka ju prinajmenšom rovnako nahlodávajú nelegálne úniky materiálov z policajných i súdnych sejfov. Prezidentku neznepokojilo ani to, že nový špeciálny prokurátor Daniel Lipšic skladal sľub „do rúk kamaráta mafiánov“ (aktuality.sk, 9. 2. 2021) a diplomovkového plagiátora Borisa Kollára. Asi prehliadla, že „za OĽaNO mal kampaňovať vojenský tajný Lukáš Kyselica“ (domov.sme.sk, 27. 7. 2020), ktorý dnes sedí v parlamente. O rovných a rovnejších hovoria odkazy vládnej garnitúry smerom k sklamanej a nespokojnej verejnosti. Nemá právo na voličský reparát, hoci vládna garnitúra právo na reparát využila. Akoby to nestačilo, morálne i finančne podporuje venezuelských a bieloruských nespokojencov, ktorí sa hneď po voľbách domáhali na námestiach nových volieb. Dokonca „EÚ zaplatila kauciu za prepustenie lídra gruzínskej opozície, ktorá sa odmieta podieľať na práci nového parlamentu a žiada nové voľby“. (spravy.pravda.sk, 8. 5. 2021) Kde sú časy, keď médiá po najnepatrnejšom ofrknutí mena vyzývali verejných činiteľov na vyvodenie politickej zodpovednosti. Po Zmene zmien v roku 2020 sa dozvedáme, že ministerka Kolíková „si nevyčistila stôl. Kdekto teraz kladie otázky s poctivým i nepoctivým zámerom.“ (komentare.sme.sk, 9. 5. 2021) Severokórejský vietor naplno zavanul z vyznania poslanca Andreja Stančíka (OĽaNO): „Hodnotiť Matoviča štandardnými kritériami je nefér.“ (aktuality.sk, 13. 4. 2021) Keby sme mali povinnú vojenskú službu, ktovie, či by sme sa onedlho nedočkali knihy Čierni baróni alebo Vojenčili sme za Naďa. V slovenskej obdobe Švandrlíkovej prózy by do útvaru pre politicky nespoľahlivé indivíduá zaraďovali napríklad protestujúce „opice“ pred Úradom vlády či Prezidentským palácom, ale aj následníkov nevierohodného koaličného kolegu Čepčeka. Bez pardonu by tam šupli predovšetkým členov spolku Motorkári Slovenska. Ako oznámil Jaroslav Naď „naleteli ruským spravodajským hrám. Ak to nevedeli, sú to užitoční idioti. Ak to vedeli, sú to vlastizradcovia konajúci v záujme cudzej mocnosti.“ (dennikn.sk, 6. 5. 2021) Čo bolo, bolo, terazky som minister, ktorý slúži len a len svojej vlasti! Preto, kamaráti-nekamaráti, z našich ciest dolu, dosť bolo výfukov, hluku a… Čo sa posivenému svedkovi žiadalo, to sa posivenému svedkovi prisnilo?
Protagonistka uplynulých dní Kolíková podľa médií vytrhla spravodlivosť z kočnerovských rúk. No nezdá sa, že by sa spravodlivosť najkratšou cestou pobrala za občanom. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka podal návrh na disciplinárne konanie voči prokurátorovi Petrovi Kyselovi, lebo „žiadosť Jozefa Reháka o prepustenie z väzby zdržiaval celých 57 dní“. (spravy.pravda.sk, 27. 4. 2021) Najvyšší súd v tejto veci naznačil, že „Peter Kysel si lehotu bez meškania zamenil s ľubovôľou“. (slovensko.hnonline.sk, 27. 4. 2021) Najvyšší súd napokon rozhodol, že „jedinou možnou nápravou je Rehákovo prepustenie z väzby“. (spravy.pravda.sk, 27. 4. 2021) O niekoľko dní sme sa dozvedeli, že „rada prokurátorov jednohlasne schválila Petra Kysela za zástupcu špeciálneho prokurátora“. (dennikn.sk, 4. 5. 2021) Na rozdiel od médií posivený svedok spozornel, či nám spravodlivosť opäť nezakáša…
