Takmer dvadsať mesiacov bol protizákonne vo väzbe advokát JUDr. Martin Ribár. Rozhodol o tom minulý týždeň Ústavný súd SR. Správa o jeho prepustení z väzby nevyvolala nič, rovnaké ticho bolo po jeho prvom článku, ktorý napísal pred mnohými mesiacmi do Právnych listov.
Zadržali ho v akcii Apač, prokurátor aj sudca odobrili jeho uväznenie. Ocitol sa v cele, kde „WC bez dosky bolo neuveriteľne špinavé, splachovanie nefungovalo – misa plná exkrementov zahádzaných papierom. Okno sa nedalo otvoriť, nedalo sa to nijako vyvetrať. 24 hodín v kuse svietilo svetlo, 24 hodín v kuse ,hučala‘ vzduchotechnika… Pred vstupom do cely – osobná prehliadka, vyzliecť sa donaha a urobiť ,drep‘…“, nevedel, či je noc, či deň, zuby si mohol umyť po štyroch dňoch, osprchovať sa nemohol vôbec. Do cely dostal opitého spolubývajúceho, ktorý sa dvakrát povracal a k tomu ešte aj pošpinil. Príslušníci mu kázali poutierať sa do plachty… Vyvetrať sa nedalo. Najedol sa po štyroch dňoch.
Pri eskorte pripútali obvineného M. Ribára putami o železnú tyč v nákladnom aute, na hlavu mu natiahli špinavé vrece a do uší slúchadlá – nevedel, kde je, nepočul, kam ide. Viezli ho spútaného ako zviera. Po príchode k budove súdu kukláči prišli na to, že putá sú zaseknuté – nevedeli ho dostať z auta. Museli odmontovať tyč, ku ktorej bol pripútaný. „Trvalo to celé asi 15 minút. S putami na rukách a s tyčou v rukách ma odviedli do budovy súdu, kde sú ,kobky‘ pre ,väzňov‘. Po ďalších neúspešných pokusoch otvoriť putá boli privolaní hasiči. Putá boli prerezané karbobrúskou. Tá rozžeravila putá, ktoré mi na zápästí vypálili ranu.“
Sám Ribár je advokát a počas svojej praxe videl väzenia aj zvnútra, takže preňho to až taký šok – podľa vlastných slov – nebol. Ako sa cítia ľudia, ktorí sú tam uvrhnutí a vyšetrovaní, aby „vymäkli“, môžeme my laici usúdiť len z obrázkov obvinených. Napríklad z pohľadu na M. J., ktorú ministerka Kolíková nazvala v parlamente plným menom (!) ako odstrašujúci príklad, čo by sa mohlo stať, keby sa kolúzna väzba zákonne zmenila. Veď by Jankovskú pustili! A ona stále nevymäkla!
Martin Ribár do Právnych listov napísal tri články, zaoberá sa kolúznou väzbou ako právnym problémom, argumentuje, na čo slúži, čo tá väzba spôsobuje. Bez akéhokoľvek ohlasu.
Voľby spred roka boli volaním po pomste a spektakulárne zatýkanie s následným ponížením bývalých potentátov oblažilo nejeden pud. To bol pohľad na kedysi sebavedomú štátnu tajomníčku, a potom ledva nohy prepletajúcu zrútenú bytosť, ktorá sa domáhala pozornosti hladovkou a potom pokusom o samovraždu! Je zúfalá? No a?! Mnohonásobný vrah Anders Breivik má v Nórsku zaručené právo na dôstojný život. U nás sa tešia, že Igor dal tých zločincov pozatvárať. „A robí to dobre!“ pochválil ho verejne Richard Sulík.
Veronika Remišová priznala, že ich vláda by stratila zmysel, keby „boj proti korupcii“ dostal nejakú inú podobu. Napríklad v poľudštení väzby z hľadiska právneho štátu doposiaľ nevinných. Lenže čo ponúknu, keď nie arénu a túžbu po krvi?
(Text vyšiel na Pravda.sk 19. mája 2021)
SÚVISIACE:
Prof. JUDr. Jozef Beňa, CSc.: Kolúzna väzba a rozviazané ruky kukláčov
Po uverejnení článku prof. Beňu sme boli upozornení na dve závažné výpovede v Právnych listoch.
JUDr. Peter Šamko: Kult kajúcnika ako trend roku 2020 alebo čo nás môže naučiť prípad prokurátora JUDr. Jozefa Mamráka.
JUDr. Martin Ribár: „Pohľad z oboch strán mreží na nadužívanie kolúznej väzby a inštitútu kajúcnika v trestných konaniach.“
