Ak nazriete do povojnovej histórie Spojených štátov, iste tam narazíte na zmienku o senátorovi z Wisconsinu, ktorého si svet pamätá ako zarytého antikomunistu. Joseph McCarthy celých päť rokov klamstvom a bezohľadnosťou šíril okolo seba strach, že každý Američan môže byť veľmi ľahko obvinený zo sympatizovania s komunistickou stranou a zašiel až tak ďaleko, že obvinil celé ministerstvo zahraničných vecí, že je priam prešpikované komunistami a on má na to vraj dôkazy. Mával pred kamerami papierom, na ktorom malo byť viac ako dvesto podozrivých osôb Až neskôr sa ľudia dohadovali, či to nebol iba zdrap papier. Prípadmi sa začal zaoberať zvláštny vyšetrovací výbor, pretože McCarthy začal vyťahovať ďalšie a ďalšie obvinenia, iné mená a iné zoznamy, no nikdy neodhalili vo vláde ani jedného komunistického agenta. V čase, keď viedli Spojené štáty vojnu v Kórei, dovolil si dokonca obviniť z nelojálnosti aj takých generálov, akými boli napr. George Marshal alebo Dwight Eisenhower. Pre jeho hysterickú kampaň muselo opustiť štátnu službu viac ako 2 000 zamestnancov; len na základe falšovania dôkazov, klamstiev, vyhrážania aj vydierania svedkov prišli títo ľudia o prácu, kariéru i dobrú povesť. Ako šľachetný rytier bojoval proti temným silám, no prišiel druhý december 1954 a Senát ho odvolal zo všetkých funkcií, bolo toho už priveľa, čo nastváral. Stiahol sa do ústrania, nikto už nemal záujem o jeho služby. Upil sa a možno sa aj udusil z nenávisti voči ľuďom a veciam, ako sú kosák a kladivo alebo červená hviezda. Tak na toto obdobie spomína vo svojich dejinách Spojených štátov George B Tindal.
Bolo by naivné domnievať sa, že rozpadom Sovietskeho zväzu a pádom všetkých komunistických režimov v Európe zanikol aj duch McCarthyho, naopak, ten sa asi natrvalo usadil v hlavách niektorých ľudí aj v našich končinách a ženie ich až do nepríčetnosti. Ako inak sa to dá pomenovať, keď sa dozvedáme o vandaloch, ktorí strhávajú z pomníkov sovietskych vojakov hviezdy, erby s kosákom a kladivom a hanobia pamiatky aj na také osobnosti, akými boli napr. Laco Novomeský, navliekajú na jeho bustu handry a pod. Naposledy to bola výtržnosť v Martine pri odhaľovaní busty Alexandra Dubčeka, o ktorú sa postaral výtvarník Peter Kalmus. Vraj prišlo aj k jeho fyzickému napadnutiu. Nebol som pri tom, nemôžem to komentovať, okomentovali to už iní, ktorí tiež neboli pri tomto incidente. Výtvarník Peter Kalmus sa znova zviditeľnil ako veľakrát predtým. Jednoducho nedokáže stráviť fakt, že osobnosť Alexandra Dubčeka neprestáva byť symbolom čias, ktoré sme prežili v 68 roku a celý svet mu vtedy tlieskal. Proste duch McCarthyho si to nepraje, veď predsa len bol komunista. O veciach, pomníkoch, pamätných tabuliach a bustách, ktoré sú symbolom tých čias už ani nehovorím. O inom by som však chcel, v tejto súvislosti.
Peter Kalmus bol už ocenený za spoločensky angažované umenie. V súčasnosti má z jeho dielne vyjsť a možno už aj vyšlo, veľkolepé a šokujúce dielo o obscénnosti Lenina a komunizmu. Obscénnosť znamená ako niečo necudné, oplzlé, nemravné, odpudzujúce… dlho som sa s niečím podobným nestretol. Až teraz, keď som objavil na internete video Peter Kalmus Vodáreň a ďalšie. Peter Kalmus Laboratórna situácia. Nakrútil ich spomínaný výtvarník. Tak takéto videá sú prínosom pre našu kultúru a umenie? Za také obscénne nahrávky sa dostávajú ocenenia? Hrôza na niečo podobné pozerať, akoby ich nahral markíz, čo sa preslávil svojimi oplzlosťami. No treba si to pozrieť, aby sme na vlastné oči videli a počuli vrieskať dnešného angažovaného umelca.
Albert Camus, napísal veľa kníh a románov, drám a esejí, skôr než zahynul pri dopravnej nehode. V eseji Mýtus o Sizyfovi sa v krátkosti zmienil o istom spisovateľovi. Tento literát napísal knihu a potom sa vraj zabil. Chcel na seba a svoju tvorbu za každú cenu upozorniť, vzbudiť záujem. Vzbudil síce na chvíľu pozornosť, no kniha bola zlá, nikto ju nekupoval, ani nečítal, rýchlo upadla do zabudnutia, bol to prepadák. Albert Camus na tomto prípade, chcel vyprovokovať čitateľa, aby sa poobzeral okolo seba, či sa aj v jeho okolí nenachádza nejaký poloblázon, ctižiadostivec, ktorý sa za každú cenu snaží na seba upozorňovať, vyvolávať všelijaké trapasy, len aby upozorňoval na seba a svoju tvorbu. Akoby tým myslel aj nášho Petra Kalmusa.
