Dalimír Hajko: Príbeh kníhkupca | Ján Čomaj: Hovorí očitý svedok | Ilona Németh a kol.: Eastern Sugar | Anna Lara, Ľubomír Feldek: Hop alebo trop | Slavomír Michálek (ed.): História zadnými dverami 3
Dalimír Hajko: Príbeh kníhkupca
Publikácia Príbeh kníhkupca na pozadí historických okolností zaznamenáva životný príbeh Jozefa Hajka, prvého a jediného slovenského absolventa pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Približuje jeho pôsobenie v Nakladateľstve Leopolda Mazáča v Prahe a v legendárnom Kníhkupectve Slovenskej ligy na Dunajskej ulici v Bratislave. Atmosféra doby (ne)láskavej ku knižnej kultúre je zachytená v spomienkach samotného kníhkupca, ale aj vo svedectvách slovenských literátov a Hajkovho syna Dalimíra. Život človeka, ktorý si nikdy nenárokoval na výnimočnosť, odhaľuje vo vzťahu ku knižnej kultúre a ponúka pohľad na vývin kníhkupectva a jeho miesto v kultúre národa.
Slovart, 2021, 256 strán
Ján Čomaj: Hovorí očitý svedok
Po stovkách príbehov svojich hrdinov, reálnych postáv ľudí, ktorí vstúpili do slovenského i európskeho historického povedia a zanechali v ňom pozitívnu, ale mnohí aj negatívnu stopu a viacerí z nich vstúpili i do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať v knihe spomienok Hovorí očitý svedok svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili aj jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – povestné slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových vrcholných reportérskych diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 sa drasticky ukončil okupáciou v auguste 1968. Nasledujúcich dvadsať rokov prežíval ako vydedenec len s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi, akým bol Dominik Tatarka. Po novembri 1989 zaznamenáva svoje pôsobenie po boku predsedu vlády národného porozumenia M. Čiča, reportérske roky v denníku Národná obroda, písanie kníh spomienok na priateľov zo Smeny a úrodné, veľmi plodné roky pri písaní nových kníh, až po nový domov v Šaštíne. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.
Marenčin PT, 2021, 272 strán
Ilona Németh a kolektív: Eastern Sugar
Názov Eastern Sugar si francúzsko-britské konzorcium zvolilo pre obchodnú spoločnosť, ktorá vstúpila do cukrovarníctva v strednej Európe v 90. rokoch, bezprostredne po páde komunizmu. V prvých rokoch nového milénia svoje investície zúročila, keď využila výhody kompenzačného mechanizmu Európskej únie a svoje prevádzky natrvalo odstavila. Kniha vychádza z rozsiahleho výskumu Ilony Németh v oblasti produkcie cukru na Slovensku a v našom regióne, od jej počiatkov začiatkom devätnásteho storočia, kedy sa severná cukrová repa stala konkurenciou južnej cukrovej trstine, až po spoločenské dôsledky jej rýchleho poklesu v ére vrcholiacej globalizácie.
Osud spoločnosti Eastern Sugar skúma ako mikrokozmos mechanizmov postkomunistickej premeny v celej strednej Európe, od oportunizmu finančných špekulantov po endemickú korupciu privatizácie, a nastoľuje otázku, či bola neoliberálna politika trhu skutočne jedinou životaschopnou únikovou stratégiou zo štátneho socializmu. Príspevky zaoberajúce sa sociálnym a environmentálnym dedičstvom karibskej ekonomiky cukrových plantáží situujú cukrovarnícke dejiny východnej Európy do dlhších časových období šírenia monokultúrneho systému založeného na (neo)koloniálnom extraktivizme.
Absynt 2021, 304 strán
Anna Lara, Ľubomír Feldek: Hop alebo trop. Rozhovor s dramatikom
Kniha rozhovorov Hop alebo trop s autorom-legendou Ľubomírom Feldekom je najmä o jeho práci básnika, spisovateľa, dramatika, prekladateľa, ale nielen o tom. Je o inšpiráciách, tých ľudských aj tých literárnych. O ľuďoch, ktorí v jeho profesionálnej kariére zohrali dôležitú úlohu, aj o radosti z tvorby, o láske k divadlu aj o tej najdôležitejšej láske k rodine.
Slovart, 2021, 320 strán
Slavomír Michálek (ed.): História zadnými dverami 3
Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby – dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál. V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV. Premedia, 2021, 576 strán
POZNÁMKA:
V knihárni uvádzame v podstate oficiálne anotácie kníh.
