Uliaty štart… Výraz známy v športovej hantírke, ktorú dobre ovládajú atléti, no i zasvätení fanúšikovia na športoviskách a vari najlepšie špecialisti „gaučingu“ pred obrazovkou. Vedia, že sa tak označuje predčasné vybehnutie šprintéra, skok plavca, skoré vyrazenie motorkára či lyžiara. Ja som štartovacím koltom spustil v Mlynskej doline vysielanie úplne prvého monotematického športového okruhu s označením TROJKA už 8. 8. 2008. Bol to magický dátum, viažuci sa na štart Letných olympijských hier v Pekingu. A teraz zažívam Déjà vu… Najbližšia olympiáda bude tiež v Číne. Síce zimná a odštartuje až 4. 2. 2022, no isté porovnávanie či spomienky sa priam núkajú. Numerológovia i veštice by k tomu dodali zaujímavé súvislosti. Aj k dátumu 20. 12. 2021, ktorý potešil celú slovenskú športovú verejnosť a všetkých platiacich koncesionárov našich verejnoprávnych médií. Nielen športových fanúšikov, keďže profitovať z toho budú (vďaka ustálenej programovej štruktúre) aj diváci doterajších troch kanálov RTVS. Tá zabalila nový televízny kanál ŠPORT do balíka programových služieb pod vianočný stromček.
Jagavé lákadlá už zabalené
Trblietavými lákavými guľami je blížiaci sa svetový hokejový šampionát juniorov do 20 rokov v Kanade, no aj zápasy mužstiev domácej hokejovej TIPOS extraligy, lyžovanie s Petrou Vlhovou, svetový pohár v biatlone s „Fialkami“, spomínané ZOH v Pekingu, MS hokejistov vo Fínsku, futbalové majstrovstvá sveta v Katare, cyklistika s Petrom Saganom a množstvo ďalších priamych prenosov. Je z čoho vyberať, keďže manažment Jaroslava Rezníka má podpísané zmluvy na viac ako 100 podujatí minimálne z 20-tich športov. ŠPORT bude vysielať 24 hodín denne, čo celoročne vychádza na úctyhodných 8 760 hodín. Netrpezliví športoví diváci sa môžu tešiť na 3 600 až 4 000 hodín premiérového vysielania pri priamych prenosoch, záznamoch, aktuálnom spravodajstve z celého sveta, na štúdiové besedy s medailistami a odborníkmi, no aj na ostatné publicistické či dokumentárne relácie.
Osobne ma potešilo, že tvorbe programu, jeho skladbe, riešení ponuky v prospech športových organizácií, podporovateľov športu, prezentácii samotných športovcov, no najmä uspokojenia záujmu a chúťok divákov bude šéfovať Marcel Merčiak. Ako intendant verejnoprospešného kanála ŠPORT bude môcť tento náš najlepší televízny komentátor uplatniť svoje štvrťstoročné profesionálne skúsenosti, navyše prejaviť svoj organizátorský talent, trpezlivosť i taktickú vyspelosť. Milovníci športu by mohli vyspevovať víťazné chorály… Keby.
Áno, vždy sa nájde nejaký ten „rohatý“, ktorý môže všetko preinačiť a skomplikovať. Zvlášť v našich slovenských podmienkach, keď numerológovia musia do vzorcov a prepočtov magických dátumov vkladať tri neznáme či premenné: peniaze, podrazy a politici.
Je dôležité poznať minulosť…
Športový okruh Slovenskej televízie TROJKA sa nedožil ani svojich tretích narodenín, keďže jeho sviečku sfúkla už začiatkom roka 2011 hneď prvá politicky dosadená riaditeľka účelovo založenej RTVS Miloslava Zemková. Vybral si ju aj menoval počas silvestrovskej noci 2010/2011 vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík. Práve vtedy, keď sa športový okruh mohol presunúť zo satelitného vysielania do verejnoprávneho digitálneho multiplexu a nebolo treba za vysielanie zvlášť platiť. Prvý monotematický športový okruh v slovenskom televíznom prostredí TROJKA naplno doplatil na „sľubotechnu“ politikov. Trhovým vyvolávačom aj predavačom bol vtedy minister kultúry Marek Maďarič. Sľuboval aj garantoval dostatok financií a štedré dotovanie užitočnej programovej služby. Peniaze boli, no sľuby sa rozplynuli v nenávisti a prikryli hmlou vtedajšej celosvetovej finančnej krízy. Od založenia televízie na Slovensku pred 65 rokmi stále platilo a platí, že „televizáci“ majú svoju televíziu radi, no zvonku bola vždy len fackovaná. Pre politikov to nikdy nebola národná ani kultúrna ustanovizeň, ale iba handra na leštenie topánok. Veľmi si teraz želám, aby sa minulosť nezopakovala. No všetko nasvedčuje tomu, že ani „slušnoľudia“ ju dnes inak neberú. Viem si predstaviť, že generálnemu riaditeľovi RTVS, ktorý bol s nekompetentným ministrom financií Matovičom žehliť jeho lotériový škandál so Zuzanou až v prešovskom Solivare, bez mihnutia oka sľúbil financovanie. No kedykoľvek a bez začervenania je to schopný zmeniť a peniaze rozhajdákať. V roku 2022 možno na nákup novoobjavenej vakcíny na Marse, na udomácnenie a sociálny program pre tisícky prijatých utečencov z Afganistanu, k čomu sa už (podľa agentúrnych správ) minister vnútra SR Roman Mikulec vraj v Bruseli zaviazal. Alebo na výstavbu bytov pre vojakov amerických jednotiek, ktoré sa už pripravujú vtrhnúť na Slovensko plniť novú „mierovú misiu“ na Východe… Ak by nebola pandémia s opakovaným vyhlasovaním mimoriadneho stavu a výnimočnej situácie, Igora Matoviča by polícia musela okamžite zatknúť za predstieranie, že je politik.
Komercia gniavi verejnoprávnosť
Za likvidáciou športového okruhu Slovenskej televízie TROJKA v roku 2011 (s rozbehom Krajcerovsko-Sulikovsko-Zemkovej RTVS) bol však aj silný konkurenčný boj na slovenskom televíznom trhu. Stačí zalistovať v spomienkach alebo v zdrojoch a nie je ťažké zistiť, že hneď potom sa vyrojilo z komerčného vreca niekoľko nových športových televízii. Expandovala DIGI Sport, športová internetová televízia patriaca do skupiny JOJ: huste.tv, Sport 1, Orange Sport a pod. Nebolo (a ani dnes ešte nie je) záujmom mainstreamu otvorene o tom písať. Odkryli by sa totiž príčiny účelového nadbiehania komerčným vysielateľom, ktorým Slovenská televízia spustením vysielania monotematického športového kanála v roku 2008 „vytrela kocúra“… Neskorší minister kultúry Daniel Krajcer bol vtedy ešte vo vrcholových štruktúrach akcionárov súkromnej televízie JOJ. A tá mala – okrem vrodenej DNA liberalizmu – vo svojich strategických plánoch ovládnuť trh získaním si mladých a „iných“ divákov. Šport bol pre navýšenie profitu dôležitý. Nadutej Markíze, istej si postavením trhovej jednotky, stačilo len občas ukázať silu a vplyv a povyberať zo športového koláča nejaké tie hrozienka. Ak mohli, s veľkým potešením preplatili a uchmatli vlci zo Záhorskej Bystrice nejaký ten lukratívny prenos zápasu hokejovej alebo futbalovej reprezentácie Slovenska, či reprezentatívny večerný galaprogram nabitý športovými osobnosťami. Pre vysokú sledovanosť všetko! Teória parazitujúceho imela na košatom strome so silnými koreňmi tak zopár rokov vydržala.
JOJ-ka bola iná. A je aj dnes. Dokáže naťahať reklamné peňazovody všetkými smermi a úspešne dokonca navŕtať i potrubie štátneho dotačného systému. Samozrejme, nepriamo, aby bolo všetko takpovediac v súlade so zákonom. Aspoň naoko! Počas tejto „antikorupčnej“ vlády totiž komerčný vysielateľ Tv JOJ dostáva zo štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS až 4,6 milióna eur ročne. Samozrejme, že z nich dotuje aj svoj kanál JOJ Šport. Paradox? Nie, svetová rarita! Keďže Slovensko je krajinou neobmedzených možností… Vrabce na Záhorí veselo čvirikajú o igelitkách putujúcich v jednom a tom istom areáli na Kolibe, v ktorom obe firmy sídlia… Iba neinformovaní fanúšikovia preto nechápu, ako to, že RTVS teraz nevysiela všetky preteky s Petrou Vlhovou, nerozumejú prečo vysielateľ z Mlynskej doliny prišiel o práva na polovicu zápasov slovenského reprezentačného mužstva, prečo od roku 2024 nebude mať verejnoprávny okruh ŠPORT hokejový svetový šampionát ani ME vo futbale…
Budúcnosť v rukách politikov?
„Malo by to byť naopak: štát by mal prijať legislatívu brániacu verejno-právneho vysielateľa pri nákupe vysielacích práv zo športu – ako je to po celej Európe: v Británii, Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Španielsku, Portugalsku, Maďarsku, Švajčiarsku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, Poľsku, atď. Legislatívou je garantované, že tzv. Listed Events (vybrané podujatia) sa musia vysielať aj na voľne dostupnom bezodplatnom kanáli. A pri získaní vysielacích práv pre verejnoprávneho vysielateľa ich zaplatí štát: prostredníctvom dotácie, na ktorú nebude čerpať peniaze z rezortov kultúry, školstva alebo financií, ale z národnej lotériovej spoločnosti“ – hovorí k tejto téme intendant stanice ŠPORT Marcel Merčiak. Stojí na čele štvorčlenného programového tímu novej televízie v RTVS, ktorého čaká veľká televízna výzva. Rovnako tri desiatky redaktorov, reportérov komentátorov, režisérov, produkčných aj technikov i asistentov v celej SR, ktorí nás budú presviedčať o svojej správnej pozícii za mikrofónom v tube, pred kamerami v priestoroch cieľa, medzi striedačkami, v mix zónach v žiare športovej eufórie či osvietení leskom medailí našich úspešných športovcov. Verím, že tí, čo vyberali do tímu nových kolegov, mali šťastnú ruku a prinesú – okrem už ostrieľaných prenosových „harcovníkov“ i odborne podkutých, výrečných a dobre pripravené mladých, nové tváre i hlasy. Želal by som si, aby hneď od začiatku vysielania chápali a dokázali uplatniť rozdiel medzi televíznym a rozhlasovým komentárom, nenakazili sa od starších kolegov vírusom nadužívania slova „extrémny“ aj v situáciách, kde slovenčina pozná vhodnejšie synonymá. Aby nevytvárali kauzy voči slovenským športovcom a športovým zväzom či klubom tam, kde by sa ich mali skôr zastať, chápať a brániť. Ako diváci sa už tešíme na vzrušujúce vysielanie, množstvo primeraných emócií aj na víťazstvá najlepších.
A čo ako koncesionári? Dozerajme, či manažment RTVS dokáže dobrou obranou pred pokutovým územím eliminovať podrazy konkurencie a zlomyseľné úlety politikov, ktorí zabudli a zabúdajú, že majú slúžiť národu. Aby tohtoročný rozbeh novej televízie ŠPORT v roku 2021 nebol iba ďalším uliatym štartom…
Foto: rtvs.sk
