Tak sa zdá, že okno príležitosti usporiadať domáce i zahraničné vzťahy tak, aby sme neboli zase len vazalom jedného z impérií, sa uzatvára. Ak sa už nezaklaplo úplne. K tejto príležitosti vytvoriť a udržať si takú mieru autonómie, akú si len štát bez jadrových zbraní v globalizovanom svete môže dovoliť, sme prišli nie celkom naším pričinením, teda ako to povestné slepé kura k zrnu, pred 30 a pár rokmi. Teraz sú opäť kocky hodené, karty vyložené na stôl.
Nedávne raňajky u pani prezidentky. Kresba: Ľubomír Kotrha
V tej veľkej eufórii z náhle získanej slobody a nezávislosti sme totiž akosi prehliadli či nepostrehli, že veľmoci hrajú svoju večnú hru bez ohľadu na naše sebaklamy a naivné viery v humanitné ideály a tvrdenia o rovnosti všetkých štátov zo vznešených deklarácií. Pritom sa aj u nás doma nájdu vždy tí, ktorí vedia ako správne rozhodnúť, teda kam sa zvrtnúť, lebo občania zväčša netušia, kde je sever (a teda ani kde sú ostatné svetové strany), nie to ešte za koho treba práve kopať a hlavne do koho. Na pár ďalších desaťročí – v tom lepšom prípade – nám tak teraz bude musieť záležať na „národných záujmoch“ impéria, ktoré ani neleží v Európe, rovnako ako na duševnom a fyzickom zdraví imperátorov a senátorov, ktorých ani nemôžme voliť. Len dúfam, že nás za to naši potomkovia nebudú príliš preklínať.
Dnes ma však dosť vystrašilo pomyslenie na to, čo raz odpoviem mojim deťom, keď sa ma budú pýtať, ako sme to mohli dopustiť. Obzvlášť, keď to nie je po prvýkrát. Možno je to zbytočná obava – klimatický režim antropocénu čoskoro rozdá karty nanovo. Nepredpokladám však, že zrovna Slovensku zostanú v rukách karty, s ktorými by bolo možné neprehrať. Stávky v pokri o svet sú už teraz vysoké. Omnoho vyššie, než si maličká krajina pod Tatrami vie predstaviť a môže dovoliť. Pri tých hrách na dobré a zlé impériá sme si totiž ani nestihli všimnúť, že nám už s veľkou pravdepodobnosťou zaklaplo aj okno príležitosti urobiť niečo aspoň pre zmiernenie dopadov klimatickej zmeny. Mnohé modely socio-ekonomických a medicínskych následkov klimatického režimu antropocénu pritom naznačujú, že počty ich obetí budú mnohonásobne vyššie než počty obetí vojen minulého storočia. Vynovené letiská, nové lietadlá a ani spriatelené armády nás pred nimi nijako neuchránia. Môžu však významne prispieť k tomu, že počty obetí budú ešte vyššie.
