Prinášame s drobnými úpravami preklad článku Patricka J. Buchanana ako jeden z príkladov toho, že ani v elite Spojených štátov nezdieľajú všetci názory a politiku prezidenta Bidena a jeho administratívy. Preložil náš spolupracovník Peter Dolina.
Patrick Joseph Buchanan je americký konzervatívny spisovateľ, politik, publicista a televízny komentátor. V minulosti sa dvakrát pokúšal získať nomináciu Republikánskej strany pre prezidentské voľby v USA, v roku 2000 kandidoval za Reformnú stranu. Je autorom knihy „Nixon’s White House Wars: The Battles That Made and Broke a President and Divided America Forever“ (Nixonove vojny v Bielom dome: bitky, ktoré urobili a zlomili prezidenta a navždy rozdelili Ameriku)
* * *
Keď Rusko napadlo Ukrajinu, historicky neutrálne Fínsko sa zmenilo a rozhodlo sa okamžite vstúpiť do NATO.
Prečo? Pretože členstvo v NATO znamená, že najsilnejšia svetová mocnosť, Spojené štáty, by podľa článku 5 NATO vstúpili do vojny proti Rusku, ak by prekročilo fínske hranice.
Fínsko, nervózne zo zámerov ruského prezidenta Vladimíra Putina chce, aby bola Amerika právne a morálne zaviazaná bojovať proti Rusku v jeho mene, ak by Putin napadol Fínsko tak, ako napadol Ukrajinu.
Z fínskeho hľadiska je to úplne pochopiteľné.
Zľava, generálmajor Martin Herem, minister obrany Estónska, a Timo Kivinen, minister obrany Fínska.
Január 2020. Foto: Flickr
Prečo by však Spojené štáty mali súhlasiť s vojnou s Ruskom, najväčšou jadrovou mocnosťou na svete, za narušenie hraníc Fínska?
Fínsko nie je Aljaška, nie je to Kanada, je vzdialené 5 000 míľ. A nikto nikdy počas studenej vojny ani desaťročia potom netvrdil, že Fínsko je životne dôležitým záujmom USA.
Prečo by sme teda vopred mali súhlasiť s vojnou s Ruskom kvôli Fínsku?
Prezident Joe Biden pred dvomi týždňami povedal, že NATO má politiku „otvorených dverí“ a Fínsko a Švédsko sú vítané a on sa teší na ich vstup.
Zvážte, čo Biden v skutočnosti hovorí a robí.
Dáva Fínsku, krajine s 5,5 milióna obyvateľov, ktorá má 830 míľ dlhú hranicu s Putinovým Ruskom, právo zaviazať Spojené štáty americké, aby vstúpili do vojny s Ruskom, ak Rusko napadne Fínsko.
Ktorý vlastenec by zaviazal svoju vlastnú krajinu, aby išla do vojny v mene inej krajiny, ktorá nie je jeho vlastná?
Prečo by sa Amerika mala vzdať v prospech Fínov svojej slobody konania pri rozhodovaní, či bude alebo nebude bojovať proti nukleárne vyzbrojenému Rusku?
NATO nie je klub krajín, je to vojenská aliancia, ktorú Putin považuje za nepriateľa.
Každý člen tejto aliancie je povinný považovať útok na ktoréhokoľvek z jej 30 členov za útok na všetkých a všetci sú povinní prísť na obranu napadnutého štátu.
Prijatím Fínska do NATO ponúka Biden Helsinkám vojnovú záruku, akú poskytol premiér Neville Chamberlain Poľsku na jar 1939, čo viedlo k tomu, že Británia musela 3. septembra 1939, dva dni po napadnutí Poľska Nemeckom, vyhlásiť vojnu.
Ako to dopadlo pre Britániu a impérium?
Prezident George Washington vo svojom rozlúčkovom prejave varoval svojich krajanov pred „trvalými spojenectvami“. Vo vedomej ozvene nášho prvého prezidenta Thomas Jefferson varoval pred „spútanými spojenectvami“.
NATO je vojenská aliancia, ktorá existuje od roku 1949. Kým na začiatku ju tvorili USA, Kanada a 10 európskych krajín, na konci studenej vojny ich bolo 16. Odvtedy sa pridalo ďalších 14.
Šesť z krajín, ktoré NATO pridalo od studenej vojny – Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko – boli členmi Varšavskej zmluvy. Traja z najnovších členov NATO – Estónsko, Lotyšsko, Litva – sú bývalými republikami Sovietskeho zväzu.
Posledné štvrťstoročie prenikania NATO do ruského priestoru a na ruské predpolie bolo hlavnou príčinou zhoršenia vzťahov medzi dvoma svetovými jadrovými veľmocami.
Opakované odmietnutie Bidena a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vylúčiť členstvo Ukrajiny v NATO bolo hlavnou príčinou ruskej invázie na Ukrajinu.
To nezbavuje Putina viny na rozpútaní vojny na Ukrajine, ale malo by nám to povedať, že každý nový člen NATO v „blízkom zahraničí“ Ruska, najmä nový člen NATO s 830-kilometrovou hranicou s Ruskom od Baltského mora po Arktídu, predstavuje reálne riziko a zvyšuje možnosť vojny.
V skutočnosti, keďže ruská vojna na Ukrajine je v patovej situácii a nepodarilo sa jej dosiahnuť ciele v Kyjeve, Charkove a Odese, ruskí predstavitelia opakovane upozornili na možnosť použitia taktických jadrových zbraní na zastavenie krviprelievania. Heslo je: „Escalate to de-escalate.“
Prijatie Švédska a Fínska do NATO, ktoré už vyvolalo hnev Moskvy a zlovestné hrozby, pravdepodobne nijako nezníži súčasný tlak na eskaláciu k jadrovej vojne.
Je potrebné odpovedať na základnú otázku: Prečo 30 rokov po skončení studenej vojny stále rozširujeme NATO?
Rusko neohrozuje Spojené štáty. Pokiaľ ide o hrozbu, ktorú predstavuje pre svojich európskych susedov, nech sa s ňou vysporiadajú oni. Európa, ktorá je členom NATO, má spolu oveľa viac obyvateľov a je ekonomicky silnejšia ako Rusko a z vojenského hľadiska je schopná zabezpečiť svoju vlastnú obranu.
Prečo by to mala byť naša povinnosť viac ako 30 rokov po skončení studenej vojny?
Fínsko s malými, ale modernizovanými vojenskými silami sa v prípade útoku dokáže Rusku ubrániť. Prečo sa teda máme zaviazať ísť do vojny v mene Fínska, do vojny, ktorá by mohla vyústiť do eskalácie jadrovej vojny, ktorej sa snažil vyhnúť každý prezident od Harryho Trumana po Ronalda Reagana?
Turecko teraz varuje, že ako člen NATO môže využiť svoje právo vetovať členstvo Švédska a Fínska. Myslí si niekto, že by turecký prezident Recep Erdogan vyhlásil Rusku vojnu, keby napadlo Fínsko?
