Nielen sám život ako taký, ale aj ten politický prináša množstvo pozoruhodných zaujímavostí a náhod. Čitateľom Slova určite nemusím zdôrazňovať, komu patria výroky z názvu článku.
Vladimír Mečiar ho vyslovil v období, keď začala upadať jeho politická kariéra. Robert Fico to vyslovil, keď má k tomu dosť blízko. Je naozaj zaujímavé zamyslieť sa nad mnohými podobnosťami, ktoré sprevádzali týchto politikov. To, že sú obaja právnici a dobrí rečníci, až také zaujímavé nie je. To ostatné už áno. Obaja odišli zo svojich materských strán, založili nové, stali ich predsedami s neotrasiteľnou pozíciou. Obaja boli dominantnými politikmi na Slovensku. Jeden na konci minulého storočia, druhý v začiatkoch tohto storočia. Obom okresní predstavitelia zvážali ľudí z regiónov do kultúrnych domov a športových hál pri rôznych príležitostiach. Obaja sa dostali do finále v boji o Prezidentský palác a obaja v ňom prehrali. Obaja nedokázali zostaviť vládu, aj keď vyhrali voľby. A obaja boli doslova tŕňom v oku našich „nezávislých“ médií.
Samozrejme, podobností by sa našlo určite viac. Nechcem však tým navodiť dojem, že sú prakticky rovnakí. To zďaleka nie. Aspoň podľa mňa je Robert Fico jednoznačne náš najlepší a najvýraznejší politik po prevrate. Aj preto mi je ľúto jeho možného odchodu z politiky. Ak sa tak stane, slovenská ľavica stratí svoju výraznú osobnosť. Do určitej miery však chápem jeho rozhodnutie odísť z politického života a venovať sa tomu profesijnému. Do značnej miery zrejme rozhodla únava z politiky, do ktorej vstúpil niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov ako poslanec NR SR za SDĽ. Bol pri tvorbe a schvaľovaní našej ústavy, bol pri tvorbe novej demokratickej ľavice, dokázal spojiť ľavicové strany v jednu. Nie všetko sa podarilo, nie všetko je tak, ako sme si to predstavovali. No život nie je o tom, čo chceme, ale o tom, čo je. Každopádne tých vyše 25 rokov v špičkovej politike dalo zabrať. No napriek tomu si nemyslím, že práve únava je tým pravým dôvodom jeho úmyslu odísť z politiky.
Teraz vyslovím môj osobný názor. Mal som možnosť osobne nielen spoznať sa, ale aj niekoľko rokov spolupracovať s Robertom Ficom v SDĽ. Zdravé ambície, priamočiarosť i nesmierna vôľa ísť za víťazstvom, a to nielen pri futbale, tak si ho budem vždy pamätať. Samozrejme, to bolo pred vyše dvadsiatimi rokmi a za ten čas sa každý z nás mení. No určite mu zostala vôľa po víťazstvách. A práve tu je podľa mňa niekde skrytý ten povestný kameň úrazu. Robert Fico zažil už dve veľké politické prehry. Tú prvú v boji o Prezidentský palác, tú druhú pri vynútenej demisii premiéra.
To by sa asi ešte dalo zvládnuť, no črtá sa jeho najväčšia prehra, a to v Smere-SD. Robert Fico ako veľmi skúsený politik to zrejme dobre vie, resp. tuší. Neviem, aké je zloženie vo vedení Smeru, ale mám dojem, že narastá sila terajšieho premiéra. Ak sa p. Pellegrinimu podarí úspešne dovládnuť, a to sa mu podarí, lebo naskočil do skvele rozbehnutého vlaku, tak jeho vplyv v strane bude ešte väčší. Nakoniec to dokazujú aj vyhlásenia p. Pellegriniho, že má ambíciu v tejto funkcii pokračovať aj po voľbách v r. 2020. Keby si nebol vedomý svojho rastúceho vplyvu v strane, nie som si istý, či by tieto slová verejne vyslovil. Je tu síce aj členská základňa. Na tú sa však Robert Fico spoľahnúť nemôže. Základňa je taká, aká je. Mnohokrát bez zásad, hodnôt a presvedčenia a navyše aj politicky impotentná. Tí sa priklonia na tú stranu, ktorá im zabezpečí fleky v strane a v regiónoch.
Robert Fico toto všetko veľmi dobre vie. Bolo by preňho asi najväčšou prehrou, keby nešiel do volieb ako líder strany, kde mal prakticky ešte včera neochvejné postavenie.
Rovnako by bolo jeho ťažkou prehrou, keby v prípade úspechu Smeru v parlamentných voľbách nebol poverený zostavením vlády. Zrejme aj preto využíva možnosť zabojovať a stať sa sudcom Ústavného súdu.
Tak ako rok 2018, tak aj rok 2019 bude pre ďalšie obdobie Slovenska veľmi významný a môže mať do značnej miery vplyv aj na výsledky parlamentných volieb v budúcom roku. Sám osobne nemám z toho všetkého dobrý pocit a skôr prevládajú obavy. No určite sa toho môže ešte veľa zmeniť a z toho, čo som napísal, nebude nič pravda. Život je totiž naozaj úžasný scenárista a určite nám spolu s našimi politikmi ešte nejaké prekvapenia pripraví. Práve som sa dozvedel o kandidatúre p. Šefčoviča na prezidenta SR. Takže nie všetko bude asi také čierne a pochmúrne, ako sa mi to práve teraz zdá.
