Ilustrácia: VERNONIKA BAHNOVÁ
MOJA NEŽNÁ
Prijmi môj mail v tomto znení:
Som uchvátený múdrosťou
a pôvabom ženy.
A ako najvzácnejším hosťom
omámený,
v spánku alebo svieži
či v sladkom bdení na podstení,
vystupujem na tvoj briežik,
nádejný a rozochvený.
V okamihoch pochybností či rozkmitu
estetických mier, všetkých kritérií,
keď všeličo ma bez milosti mýli,
až mi z toho tuhnú väzy v šiji,
prichádzaš ozaj v najvhodnejšej chvíli,
vstúpiš – a zrazu si tu:
etalón návratu
k istotám a k presnosti
bez strát a úzkostí,
miera všetkých krás, čo svet ponúka,
dôkaz, že neťahám len z klobúka,
ale že som spravodlivo presný,
veď napokon – ty si piesňou piesní,
nielen na výslní, takisto aj v tiesni.
Dnes už viem, že s tebou kdekoľvek,
na úsvite
či na rohu,
bez ohľadu na čas i náš vek,
podoprieme oblohu,
ak by čo len trochu zaváhala,
a že v našom malom byte
bez rozpakov, okamžite
vysvietime všetky temné kúty
a tá istota že je stála:
že aj dvaja sme povestné tri prúty
a náš koník, slncový a nepodkutý,
cvála ako v neúnavnom záprahu,
nestrácajúc ani chvíľku odvahu.
S úľavou si teda ľahnem do trávy:
potvrdiť ťa a osláviť.
A hoci sa mi ozve pamäť pŕhľavy,
neoprú sa o mňa obavy:
vďaka Tebe totiž viem,
že hoc´ svetový snem
(ten vnucovaný hosť)
prikáže mi zvrchovanosť
nerozlíšeného dženderu,
neprídem o cit ani o mieru.
(Celkovo 7 pozretí, 1 dnes)
