Prostredníctvom parlamentných volieb volíme si aj vládu a ak je naša sila slabá, tak našou voľbou je aj opozícia. Jej úlohou je dávať v mene svojich voličov pozor na výkon moci. To je taký bežný vzorec nudného vládnutia. Igor Matovič má však iný, originálny.
Zaplatí si svojich novinárov, ktorí to budú robiť lepšie. Útvar Hodnoty za peniaze by mal tiež dostať nový mandát – rozhodujúci. Načo parlament a vláda, ktorá z neho vzíde? Drahý a zbytočný medzičlánok. A sme v raji anarchie. Voliči druhej najsilnejšej strany sú vygumovaní, nahradia ich médiá, ktoré v predvolebnom boji poslúžili. Ich niektorí predstavitelia pochopili, že je to vlastne urážka – a honorár s poďakovaním odmietli…
Pred voľbami sa strhla bitka o možnosť do poslednej chvíle hrať ruletu s prieskumami agentúr. A podľa výsledku to bola asi posledná pomsta Roberta Fica. Lebo tie nedovolené, a predsa rozšírené prieskumy poslali ku dnu PS/Spolu. Rozpálení voliči si na nete odkazovali, komu to hodiť, aby hlas nebol zahodený, a na hranici zvoliteľnosti potácajúci sa mali byť zachránení. „Poručíme větru dešti.“
Andrej Kiska ešte v čase, keď mu agentúry merali, čo sa želalo, radostne vyhlasoval, že to dopadne dobre. A keby náhodou nie, pôjdeme do ulíc. Dopadlo to. On s prezývkou café latte s grepom len tak-tak preliezol.
Obyčajní ľudia sa drali dopredu dávno pred voľbami a už vtedy to bola pre ostatnú opozíciu veľká hanba. Veď oni nechceli posúvať desatinné čiarky, chceli zvíťaziť! A súčet troch liberálnych strán je len o čosi vyšší, ako získal Smer-SD sám – zopakujme si: PS/Spolu 6,96, SaS 6,22, Za ľudí 5,77. Spolu teda 18,95. K 18,29…
Majú však veľkú výhodu, lebo ich voliči sú mainstreamoví a necítia sa porazení. Viktor Orbán sa kedysi vyslovil, rok 1989 bol jeho životný zážitok, ale dnešné výzvy sú inde. U nás si to progresívci a ich médiá nevšimli, tak musela prísť táto revolúcia.
Ľavica sa nevie spamätať, pretože zastupuje len svoje krúžky, nemá oporu v robotníckej triede – ak ešte také niečo existuje. Skrátka, nikto ju nepotrebuje. Presnejšie – zo 66 percent voličov ju potrebuje 0,7, resp. 0,2 desatiny percenta.
Igora Matoviča potrebovali všetci, robil cirkus a všetkým naľavo sľuboval tepláky. Aj pre neuspokojených smerákov, ktorí boli „sviňami“ trochu odstrčení od válova, to bola hudba snov. Tešili sa na to, že súdruhovia pôjdu do basy, to je u nich zvykom.
Novinári si išli nohy zodrať, aby kládli rozšantenému šéfovi OĽaNO čo najlepšie sugestívne otázky. Nepriateľ bol jasný. A teraz je dole. Ešte bude asi pokračovať honba na posielanie do basy, ale inak sa sladký čas novinárskeho výslnia skončil.
Po internetovej sieti sa šíri video literárneho vedca Petra Zajaca, nahrané päť dní pred voľbami. Zajaca za vyznamenanie od prezidentky nazval Matovič kukuričným partizánom, ten mu na revanš odkázal: Ak sa stane predsedom vlády, tak mu sľubuje, že bude kukuričným premiérom. A že je neslušným človekom. Čo si máme pod pojmom kukuričný premiér predstaviť, to nevieme, ale vieme, že zber kukurice bude na jeseň.
(Text vyšiel v Pravda.sk 11. 3. 2020)
