Keď zomrel Hans Dietrich Genscher (21. marca 1927 – 31. marca 2016) hovorilo sa o tomto nemeckom politikovi veľa, ale prakticky nič v súvislosti s československými politikmi. Pritom zanechal vo svojich Spomienkach/Erinnerungen z roku 1995 dodnes zaujímavé fakty.
Jeden z nich sa týka prijatia pri príležitosti Genscherovej návštevy v Prahe. Odohralo sa v osemdesiatych rokoch v budove vtedajšieho západonemeckého veľvyslanectva, vtedy i dnes SRN. Konalo sa za účasti troch členov najvyššieho vedenia KSČ, vedúcim trojice bol predseda vlády L. Štrougal. Keď si zasadli vedno za stôl, Genscher spomína na sarkazmus a iróniu ministra zahraničných vecí Bohuslava Chňoupka. Cituje ho, ako povedal L. Štrougalovi: Súdruh Štrougal, mali by ste vedieť, že pán Genscher ako aj pán Scheel, bývalý prezident SRN, sú uvedení v našej bielej knihe ako organizátori kontrarevolúcie v roku 1968.“ Táto nahrávka od Chňoupka umožnila Genscherovi povedať: „Už z tohto môžete teda vidieť, že čo je tam napísané, nemá ani cenu toho papiera, na ktorom je to vytlačené, lebo keby som bol kontrarevolucionár, tak tu predsa s vami nesedím.“
Prvé protichodnosti
Druhá spomienka sa viaže na to, ako počas inej návštevy, inej recepcie na začiatku osemdesiatych rokov v Prahe ho požiadali predseda vlády a minister zahraničných vecí o stretnutie v úzkom kruhu. L. Štrougal za prítomnosti B. Chňoupka H. D. Genscherovi hovoril predovšetkým o priebehu zasadania predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy o riešení poľskej krízy v decembri 1981. Konštatoval, že prvý proti vojenskému zásahu, na ktorom nástojili predstavitelia NDR (Nemeckej demokratickej republiky), vystúpil bulharský predstaviteľ Todor Živkov a vzápätí, keď sa nemal nikto k jasnému stanovisku, osobitne maďarský Kádar nie, jednoznačne proti sa vyslovil Gustáv Husák. Genscher potom spomína, že pri návšteve Bulharska mu Todor Živkov povedal, že iba on sa vyslovil proti zásahu a za to, aby si Poliaci riešili svoje problémy doma vlastnými silami a podporili ho hneď iba Čechoslováci. Bolo to po prvý raz, čo mali predstavitelia sovietskeho bloku rozdielne, protichodné názory, konštatuje Genscher. A nielen to, informovali o tom nemeckého ministra.
Nevedomosť oficiálnej Prahy
Československý minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek hovoril veľmi dobre po nemecky, vyrástol v Bratislave, v rozhovoroch s ním som sa vždy a opakovane usiloval vyjasniť zásady našej východnej politiky a varoval pred chybným posudzovaním nemeckej politiky… o tom, že právo Nemcov na sebaurčenie (t. j. na zjednotenie východného a západného Nemecka!) nie je nijakou rétorikou, hovorí Genscher na inom mieste Spomienok.
Do Prahy zavítal H. D. Genscher aj v júli 1989, dôvodom bolo, ako po rokoch priveľmi diplomaticky zahmlieva, aby si „urobil obraz o protichodnostiach európskeho vývoja“. Prijal ho minister zahraničných vecí, vtedy ním bol už od októbra 1988 Jaromír Johannes, a generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš. Genscher však, ako vždy raňajky v Prahe strávil so signatárom Charty 77 a niekdajším ministrom zahraničných vecí Jiřím Hájkom. Ten mu poskytol realistický obraz o postupujúcom predrevolučnom vývoji a potvrdil Genscherovi jeho názor, že situácia v NDR (vo východnom Nemecku) sa nachádza pred revolučnou zmenou. Takto sa ešte po rokoch Genscher vyjadruje o páde režimu a dramatickom zrútení štátov sovietskeho bloku a sovietskeho systému vo východnej Európe, osobitne vo východnom Nemecku. Pozoruhodná je jeho poznámka o rozhovoroch, ktoré mal s najvyšším predstaviteľom Jakešom a ministrom zahraničných vecí: „české vedenie celkom zjavne nechápalo rozsah zmien, ktoré sa dejú v Európe a nechcelo si pripustiť, vziať na vedomie skutočnú situáciu v Československu samotnom“.
Hodnotenie Bohuslava Chňoupka
Preto prv ako opustil Prahu, hovoril v rezidencii (nemeckého veľvyslanca) ešte s bývalým ministrom zahraničných vecí Chňoupkom s ktorým sa v uplynulých pätnástich rokoch mnohokrát stretával. „Neraz sme mali prudké, ostré spory, dišputy, ale tiež rozhovory pri ktorých sme napriek rozporom dospeli k vecnej a prosto srdečnej diskusii. Takže za ten čas pri všetkých tých názorových rozdieloch sa vytvoril veľmi dobrý osobný vzťah. Chňoupek mal vynikajúce styky v Moskve. Bez toho, aby prekročil, narušil politickú líniu, vykreslil mi plastický obraz stavu uvažovania v sovietskom tábore. Pre mňa to bol významný dôležitý zdroj poznania, informačný zdroj. Hoci Chňoupek všetko formuloval tak, že mu nikto nemohol vyčítať, že by sa dopustil nelojálnosti,“ uvádza Genscher. „Na druhej strane mne zasa poskytovali rozhovory možnosť nielen Prahe, ale aj Moskve dať jasne najavo, že to čo verejne hovoríme, naozaj jednoznačne vážne si aj myslíme. Chňoupek vôbec bol otvorenejší ako iní východní partneri pri rozhovoroch. Tentoraz sa však nedalo prehliadnuť, že jeho posudzovanie vývoja je lepšie ako tých, čo sú pri moci, čo sú vo funkciách. Možno sa vyjadroval teraz voľnejšie, v každom prípade som nadobudol dojem, že vôbec netrpí tým, že už viac nie je ministrom zahraničných vecí.“
Hneď po návrate z Prahy, ešte v ten istý deň 13. júla 1989, letel H. D. Genscher do Paríža na Svetové ekonomické fórum „V kruhu siedmich ministrov zahraničných vecí sme hovorili o situácii v zóne sovietskej moci, moje hodnotenie bolo, že najbližšie to bude NDR, tá bude nasledujúcou krajinou, kde sa presadí vôľa po zmenách,“ a Genscher uvádza, že tak urobil na základe svojich rozhovorov v Prahe. Do konca roka padol režim nielen v NDR, ale aj v Československu. V predvídaní tohto vývoja, ako to neraz zdôrazňuje autor, boli dôležité rozhovory s jeho východnými partnermi, o. i. s B. Chňoupkom, preto ich vyhľadával.
(Autor pred rokom 1989 i po ňom pôsobil ako stály spravodajca v NSR, v roku 1996 doniesol do Bratislavy osobný priamy odkaz H. D. Genschera o tom, čo nevyhnutne rešpektovať v slovenskej vládnej zahraničnej politike, sprostredkoval účasť H. D. Genschera na konferencii v Bratislave o ekonomickom rozmere diplomacie.)
Ďalšie články: DUŠAN KERNÝ
