O čo ide, keď sa bojuje proti ministrovi vnútra?
Kaliňák je iba páčidlo, ním sa má vylomiť vláda. Vláda, to je predovšetkým sociálna demokracia a Robert Fico osobne.
Posledný križiak Milan Krajniak to vyjadril rukolapne: situáciu nezmenia zákony, ale iba výmena osôb.
Osoby sa vymieňajú v demokratických režimoch voľbami.
Ilustračné foto: Emil Polák
V našej republike voľby boli, ale osoby sa vymeniť nedali. Hoci si nevymenovaný premiér Sulík od radosti nad víťazstvom (krásnych a nečakaných 13 percent) takmer odťal ruku, čísla nepustili. Vláda čudnej pravice sa zostaviť nedala, napriek Sulíkovmu sladkému spevu sirén do ucha predsedu SNS („pán Danko, vidím, že my si budeme rozumieť“). Vina za krach ilúzie sa pripísala najmä Bélovi Bugárovi, stal sa v očiach čudnej pravice zradcom. Preto bude po Robertovi Ficovi (ako lídrovi strany) celkom určite on na rane. Keďže na Luciu Žitňanskú sa strieľa opatrne a skôr nie ako áno, je zrejmé, že má kto toho hlavného „zradcu“ nahradiť. Dôkazy proti Bélovi Bugárovi sa zbierajú. Politickí amatéri (aj v novinách) dokonca už zaútočili, trnavský podnikateľ s mandátom poslanca už podal do parlamentu podnet: vysoký politik od Šamorína má preukázať, ako sa kšeftovalo s pozemkami pod budúcu rýchlostnú cestu. Zdalo sa, že už-už sa skrížia zbrane aj na ďalšom fronte. Oni sa určite skrížia, možno sa bude žiadať aj posedenie na detektore lži, ako zvyčajne. Ale treba chvíľu počkať, preto všetko utíchlo. Predpokladám, že mediálni matadori ( v tejto hre majú zásadnú rolu) držia réžiu v rukách: nemožno strieľať na všetky strany, treba postupovať per partes.
Rovnako predpokladám, že prejav prezidenta sa najprv čítal „doma“ a režiséri upravovali. Poznať sa to dá podľa štýlu. Prejav sa po parlamentnom prednese široko diskutoval, ale málokto si všimol tento odstavec:
„So závisťou sa pozeráme na okolité štáty, napríklad na Rumunsko, kde od posledných parlamentných volieb bolo v súvislosti s korupciou celkovo obžalovaných, stíhaných a odsúdených viac ako 1 500 osôb – vrátane popredných politikov, za uplácanie sudcov bol odsúdený jeden z najbohatších podnikateľov v krajine a prokuratúra obvinila 77 lekárov z brania úplatkov.“
Ale prehliadnuť by sa nemal.
Trnavský podnikateľ s mandátom poslanca na otázku novinára, ako sa má skončiť kauza Kaliňák odpovedal: v base!
Pri Kaliňákovi vonkoncom nejde o čistotu podnikania, ale o víťazstvo, ktoré sa nedalo dosiahnuť voľbami.
Ktovie, aký osoh budú mať z tohto víťazstva (ak sa podarí) moji chudobní príbuzní (inak by to mali byť tradiční voliči ľavice), ktorí mi po voľbách na kare (za švagrinou) prezradili, komu „to hodili“ (Saske a Matovičovi.) Ale niekto prospech mať bude.
A keďže v politike sa vždy sledujú najmä tie skryté ciele, premýšľam už dlho, čo by to malo byť.
„… násilie je veľmi výhodné – umožňuje veľmi rýchlo a efektívne získať nejaké hodnoty od iného, ktoré by inak bolo nevyhnutné získavať prácou. Ten, kto tak koná, vlastne získava evolučné výhody.“ (citát je od Daniela Šmihulu).
My tu máme také malé provinčné násilie, ale dlhodobo smeruje k Robertovi Ficovi.
Príčiny sú rôzne, ale skúsim metaforicky:
Robert Fico tesne po operácii srdca prišiel deviateho mája na Slavín. Zotrval iba chvíľu, ale veľmi významnú chvíľu na veľmi významnom mieste. Symbolickom.
Vo vzťahu k ruským sankciám má opatrné vyjadrenia.
Nepodporuje vyostrovanie situácie ani v operáciách NATO.
No a potom tí utečenci…
Robert Fico je slabý článok v koalícii ochotných (vymyslený termín pri rôznych tých „mierových“ bombardovaniach. Ochotní sú tí, čo píšu prosebné listy do USA a neochvejne stoja po boku dobyvateľa). Treba ho vymeniť, aby nový premiér vedel zabrať tak, ako sa vyžaduje. (Nie, to nenapísali na cudzích ambasádach, ochotných máme dosť aj doma. Oni sa iba chcú páčiť.) Preto musí Robert Fico padnúť, skôr alebo neskôr. Chyby, ktorých sa nesporne on a jeho strana dopúšťa (lebo nepoznám neomylných) sú iba zámienka.
Obyvateľstvo si v posledných voľbách nemyslelo, že mu treba ukázať červenú kartu. (29 percent je pre osem- resp. trinásťpercentných sen.) Ale ak sa nedá vymeniť ľud, tak treba vymeniť spôsoby boja. Nie voľby, ale permanentná revolúcia. Najlepšie bez pravidiel.
Romantickí a nevedomí voliči (aj tí moji príbuzní) si určite myslia, že bojujú za čistotu v politike a za svoj lepší život. Treba im držať palce. Ale možno by si mali spomenúť na všetku tú čistotu, pre ktorú napríklad svojho času Mikuláš Dzurinda tesne pred voľbami odstúpil z kandidátky. Na všetkých tých „poctivých podnikateľov mečiarovcov“ a potom na všetky tie za babku predané zlatonosné sliepky, na všetko, čo v dividendách nenávratne odtieklo, na čachre a machre priekupníkov poslancov no a tak ďalej…
Kartágo musí byť zničené, cituje poslanec Miroslav Beblavý známeho rímskeho senátora.
Tak uvidíme, aký cézar z toho vzíde. A čo z toho budú mať moji úbohí chudobní príbuzní.
