V americkej politike sa niekedy na zabíjanie komárov používa veľké kladivo.
(Z amerických médií)
Skúsené spravodajské služby dodržiavajú zásadu veľa o sebe nehovoriť ani v prípade svojich výročí (môžu sa im totiž pripomínať najmä ich neúspechy, fiaska, blamáže – v žargóne „prevalenia“). Na oficiálnej webovej stránke CIA bola 18. septembra zrejme z tohto dôvodu umiestnená len krátka tlačová správa CIA Celebrates 70th Anniversary (CIA oslavuje 70 výročie.
Naši odvážni bezpečnostní i politickí „paraanalytici“ z mimovládnych organizácií, bijúci hlava-nehlava všetko „neamerické“, ktorí získavajú zdroje zrejme i z „grantových schém napojených na CIA“, boli z nejakých dôvodov (chápeme ich?) tiež radšej ticho. Výročie tejto kontroverznej organizácie nepripomínali ani slovenské hlavnoprúdové médiá (s výnimkou Sme), ktoré sú z amerických udalostí, príbehov a výročí inokedy celkom „paf“.
Gloriola CIA ako veľkého bojovníka za slobodu a demokraciu dostala prvú vážnu trhlinu po fiasku útoku zorganizovaného na Kubu v apríli 1961 (známeho ako invázia na Pláž Girón alebo v Zálive svíň). Postupom času pribúdali ďalšie nepekné a nepríjemné „prešľapy“, čo viedlo k tomu, že v roku 1975 sa vyčerpala trpezlivosť časti politických kruhov v USA a vytvoril sa Zvláštny výbor Senátu pre štúdium vládnych operácií spojených so spravodajskými aktivitami. Senátor Frank Church, ktorý bol na čele tohto výboru, označil CIA za neposlušného, nazlosteného slona.
V tomto kontexte považujeme za vhodné poukázať na kľúčové momenty z histórie CIA kritickým spôsobom – názov príspevku by mohol byť vzhľadom na renomé, ktoré má táto špionážna služba vo väčšine svete, ešte ostrejší. V texte však nie sú žiadne senzácie. Nachádzajú sa v ňom len informácie z verejne dostupných zdrojov, na ktoré sa už po krátkom čase často zabúda – aj cielene.
K metódam manipulácie verejnej mienky patrí, že viac, ale aj účinnejšie sa straší súčasnosťou a budúcnosťou. Vidieť to aj na šírení tzv. ruskej hrozby a rusofóbie, v rámci ktorej sa dnes na Západe deformuje nielen priebeh studenej vojny, ale aj príčiny a výsledky druhej svetovej vojny. Majú na tom svoj podiel aj západné tajné služby vrátane CIA, ktorá vznikla po tejto veľkej historickej kataklizme.
Zákon o národnej bezpečnosti 1947 a vznik CIA
CIA – Central Intelligence Agency (v doslovnom preklade Ústredná spravodajská agentúra) sa zriadila na základe široko koncipovaného Zákona o národnej bezpečnosti 1947 (National Security Act of 1947), ktorý prezident H. Truman podpísal 26. júla 1947. Raritou je, že to bolo na palube lietadla VC-54C Sacred Cow, čo bolo prvé lietadlo používané ako „Air Force One“.
V rámci tohto zákona sa vytvorila aj Národná bezpečnostná rada USA, ktorá sa stala kľúčovým orgánom pri posudzovaní prijímania a uskutočňovania akcií v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Zásadným spôsobom sa zmenila aj organizácia bezpečnostného sektora USA v oblasti ozbrojených síl a spravodajstva.
Zákon a na jeho základe uskutočnené zmeny v bezpečnostnom sektore boli spolu s Trumanovou doktrínou a Marshallovým plánom hlavnými zložkami stratégie Trumanovej vlády v studenej vojne. V nej mala CIA veľmi významnú úlohu a rýchlo sa stala jedným z hlavných nástrojov zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorý využívali všetci prezidenti (vlády) USA.
V USA nebola tradícia nevojenskej spravodajskej služby, ale v situácii, ktorá sa vytvorila po vypuknutí druhej svetovej vojny, sa ukázalo, že absencia ústredne riadenej výzvednej služby má negatívne následky, čo sa prejavilo najmä po útoku Japonska na Pearl Harbor. Na základe spolupráce s britskými expertmi bol 13. júna 1942 vytvorený Úrad strategických služieb, ktorý bol súčasťou Výboru náčelníkov štábov a koordinoval špionáž jednotlivých druhov ozbrojených síl a mal úlohy aj v oblasti propagandy, subverzie a povojnového plánovania. William Donovan (prezývaný Divoký Bill), ktorý stál na čele úradu, sa označuje aj za otca americkej ústrednej rozviedky, lebo vytvoril predpoklady pre jej pôsobenie v nových podmienkach, ktoré nastali po druhej svetovej vojne.
Najstaršou vojenskou spravodajskou službou USA je Office of Naval Intelligence (Úrad námorného spravodajstva) založený v roku 1882. V pozemných silách pôsobili samostatné spravodajské zložky od roku 1885 a od roku 1942 aj CIC – Counter Intelligence Corps (Zbor kontrarozviedky), známy aj z kontroverzného pôsobenia po druhej svetovej vojne v Európe. Úradu strategických služieb podliehali aj spravodajské zložky Pobrežnej stráže (Cost Guard). Úrad mal v čase svojho najväčšieho rozmachu asi 13 000 zamestnancov, z ktorých viac ako polovica – okolo 7 500 – pôsobila v zahraničí.
Po druhej svetovej vojne v súvislosti s rastúcim apetítom USA na svetovládu sa v politických i bezpečnostných kruhoch videla akútna potreba vytvorenia veľkej silnej špionážnej služby, podobnej tým, ktorými vtedy disponovali ďalšie svetové veľmoci. Nastala situácia, ktorú v slovenskom bezpečnostnom sektore poznáme z 90. rokov – reorganizácia stíhala reorganizáciu. A tak v októbri 1945 sa vytvorila Jednotka strategických služieb (Strategic Services Unit), ale už v januári 1946 ju nahradila Ústredná spravodajská skupina (Central Intelligence Group), ktorá svoje pôsobenie skončila v septembri 1947.
Úlohy CIA v zákone o národnej bezpečnosti boli formulované v štyroch základných smeroch:
- radiť Národnej bezpečnostnej rade vo veciach národnej bezpečnosti,
- dávať Národnej bezpečnostnej rade odporúčania na koordináciu spravodajských aktivít jednotlivých ministerstiev a úradov,
- vyhodnocovať spravodajské informácie a zabezpečiť ich primerané šírenie,
- vykonávať iné funkcie, ktoré bude Národná bezpečnostná rada čas od času priamo vyžadovať.
V novej spravodajskej službe, ktorá mala mať najmä koordinačný charakter, pôsobilo mnoho bývalých príslušníkov Úradu strategických služieb. CIA čoskoro prekročila tento rámec a začala „fungovať naplno“ ako moderná „nevojenská“ špionáž. Už v decembri 1947 dostala oficiálne právo uskutočňovať vlastné výzvedné, ale aj špeciálne (skryté) operácie na celom svete.
Samostatný zákon o CIA bol prijatý 20. júna 1949. Oprávňoval ju tajne financovať svoje operácie a vykonávať akcie mimo štandardných postupov vlády USA. S cieľom chrániť zdroje a metódy pôsobenia služby bola oslobodená od povinnosti uvádzať svoju organizáciu, funkcie, počty a mená zamestnaných osôb, ich príjmy a pod.
Od začiatkov pôsobenia služby patrilo k prioritám CIA pôsobenie proti ZSSR a socialistickým štátom, ale aj zaistenie dominancie v západnej Európe. Dôležitým priestorom aktivít služby bola „predzáhradka“ USA – Stredná a Južná Amerika a Karibik.
Medzníkom pri zintenzívňovaní činnosti CIA bola kórejská vojna. Počas nej zosilnelo volanie po rozsiahlejšom získavaní informácií o zámeroch socialistických štátov na Ďalekom východe, ale aj v celosvetovom rozsahu.
Služba sa podieľala tiež na posilňovaní vplyvu USA na Blízkom východe (aj na úkor Veľkej Británie). Rozvíjala aktivity aj v ďalších regiónoch a kontinentoch. A tak sa pomerne krátko po vzniku stala najsilnejšou špionážnou organizáciou, disponujúcou agentúrnou sieťou na celom svete.
V súčasnosti CIA patrí už aj k jednej z najstarších organizácií v „branži“, lebo vo väčšine štátov sveta, vrátane veľmocí, boli tieto zložky rôznym spôsobom reorganizované a aj premenovávané (napr. vo Francúzsku k tomu došlo až dvakrát). Z veľmocí má staršiu špionáž len Veľká Británia – Secret Intelligence Service (SIS – tajná spravodajská služba), známejšiu pod neoficiálnym (historickým) označením MI6 (Military Inteligence Section 6), založenú v roku 1909. ČĽR vznikla až v roku 1949 a RF ako samostatný štát funguje len od konca roku 1991 a teda aj ich spravodajské služby sú „mladšie“ ako CIA.
Stále živá téma kritiky CIA
Je mnoho kníh (a to nespomíname veľké množstvo publicistických a odborných článkov), ktoré kriticky objasňujú a popisujú históriu CIA, či už všeobecne alebo parciálne, a pochádzajú z rôznych kruhov – od akademikov, publicistov i bývalých príslušníkov služby. Z posledných rokov uvedieme na ilustráciu štyri zaujímavé publikácie z tejto oblasti.
Ide o práce The Way of the Knife: The CIA, a Secret Army, and a War at the Ends of the Earth (voľne preložené Cesta noža: CIA, tajná armáda a vojna na konci Zeme) od nositeľa Pullitzerovej ceny Marka Mazettiho (Penguin Books, 2014), The Devil’s Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America’s Secret Government (Diablova šachovnica: Allen Dulles, CIA a vzostup tajnej vlády Ameriky) od žurnalistu Davida Talbota, známeho aj ako zakladateľa a prvého šéfredaktora webového magazínu Salon (Harper Perennial, 2016) a Operation Gladio: The Unholy Alliance between the Vatican, the CIA, and the Mafia (Operácia Gladio: Nesvätá aliancia medzi Vatikánom, CIA a mafiou) od žurnalistu Paula L. Williamsa, ktorý sa trikrát umiestnil na prvom mieste v Keystone Press Awards for journalism v Pennsylvánii, ale bol aj konzultantom FBI a asistentom profesora humanitných vied a filozofie na Scrantonskej univerzite (Prometheus Books, 2015).
Mimoriadne kritickou je práca The CIA as Organized Crime: How Illegal Operations Corrupt America and the World, (CIA ako organizovaný zločin: Ako ilegálne operácie korumpujú USA a svet) od investigatívneho novinára a autora kritických diel literatúry faktu o organizovanom zločine a vojne vo Vietname Douglasa Valentinea (Clarity Press, 2017). Uvedieme jeho výstižný výrok o CIA: „CIA je zriadená ako vojenská organizácia s posvätným velením. Niekto ti povie, čo máš robiť.“
Watergate a rok spravodajstva
Necháme bokom rozsiahlu produkciu o CIA v bývalých socialistických štátoch, ktorá sa objavila už v päťdesiatych rokoch minulého storočia a odkrývala jej skutočné ciele a aktivity. Kritickú atmosféru voči praktikám spravodajských služieb vrátane CIA (aj v súvislosti s hnutím proti vojne vo Vietname) v USA zosilnila aféra Watergate. 17. júna 1972 (v čase kampane pred prezidentskými voľbami, ktoré mali byť v novembri) došlo k „vlámaniu“ do sídla Demokratickej strany vo Washingtone, ktoré bolo náhodou odhalené a zadržaní sa vydávali za inštalatérov. Neskôr sa zistilo, že to bola akcia osôb z okruhu spolupracovníkov prezidenta Nixona, ktorí tam umiestňovali odpočúvacie zariadenia.
Udalosť sa dostala na stránky Washington Post, kde o nej písali dnes už preslávení investigatívni novinári Bob Woodward a Carl Bernstein. Cenné informácie im dodával zdroj, ktorý sa označoval za Deep Throat (Hlboké hrdlo). Išlo o Marka Felta, vtedajšieho námestníka riaditeľa FBI, ktorý svoju identitu prezradil až v roku 2005.
Nixonova administratíva bránila vyšetrovaniu udalosti, ale médiá sa témou stále zaoberali. Vyšetrovanie preukázalo spojenie akcie s vtedajším šéfom a ďalším pracovníkom rozviedky Bieleho domu, ktorí boli za svoje konanie aj odsúdení. V júli 1974 sa začal súd s R. Nixonom a pripravoval sa aj jeho impeachment z dôvodu marenia vyšetrovania, zneužitia právomoci a opovrhovania Kongresom USA. Po odhalení ďalších dôkazov a hrozbe konania impeachmentu Richard Nixon 8. augusta 1974 oznámil svoju rezignáciu. Jeho nástupca Gerald Ford mu udelil milosť. Ak niekomu tento moment niečo pripomína, tak ide len o podobnosť čisto náhodnú, ale aj nápadný dôkaz, že poprevratová politika na Slovensku čerpá „inšpiráciu“ v prvom rade zo Západu a reči o rezíduách boľševizmu či komunizmu to len zastierajú.
Známy investigatívny novinár Seymour Hersh, odhaľujúci nekalé praktiky zahraničnej a bezpečnostnej politiky USA dodnes, uverejnil 22. decembra 1974 v The New York Times článok Huge C.I.A. operation reported in U.S. against antiwar forces, other dissidents in Nixon Year (Obrovské operácie CIA nahlásené v USA proti protivojnovým silám, iným disidentom v Nixonovom roku). Poukázal v ňom na to, že v čase, keď bol riaditeľom CIA R. Helms, boli v špeciálnej jednotke CIA vedené spravodajské spisy najmenej o 10 000 občanoch USA z radov protivojnového hnutia a iných disidentských skupín. Kritizoval v ňom aj to, že podľa zákona z roku 1947 CIA mala zakázané vykonávať policajné či iné činnosti súvisiace s vnútornou bezpečnosťou USA, ktoré spravodajsky patria do kompetencie FBI. Táto prax pokračovala aj za riaditeľa J. R. Schlesingera.
Rok 1975 sa v amerických mediálno-politických kruhoch i v spravodajských službách označuje za „rok spravodajstva“. Toto pomenovanie vzniklo ako ironické, vzhľadom na to, že na povrch „sa vynorila“ celá séria spravodajských afér. Spravodajské služby CIA, FBI a NSA (National Security Agency – Národná bezpečnostná agentúra, zaoberajúca sa technickým spravodajstvom, najmä odpočúvaním a sledovaním elektronickej komunikácie) vyšetroval už spomínaný zvláštny výbor Senátu na čele s F. Churchom. V Snemovni reprezentantov zriadili Zvláštny výbor pre spravodajstvo spočiatku vedený Lucienom Nedzim a neskôr Otisom G. Pikeom.
Od roku 1976 pôsobí na základe tohto vyšetrovania Zvláštny výbor Senátu pre spravodajstvo a od 1977 Stály zvláštny výbor Snemovne reprezentantov pre spravodajstvo, ktorý má dnes štyri podvýbory, z toho jeden pre CIA. Výbory síce existujú, ale v porušovaní práva CIA pokračuje naďalej, len to zrejme už vie sofistikovanejšie zakamuflovať a aj mediálno-politicky zdôvodniť. Vyšetrovania však pokračovali aj v tomto storočí…
Priekopník Philip Agee
Mediálno-politickým prelomom v pohľade na CIA v USA sa stalo „netradičné“ dielo Philipa Ageeho, jej príslušníka v rokoch 1957 – 1968, ktorý vystriedal tri hlavné pôsobiská: Ekvádor, Uruguaj a Mexiko. Priamo z vnútra služby odhalil mrzké a špinavé zákulisie CIA, ktoré novinári a aktivisti aj na Západe už dávnejšie kritizovali.
V roku 1975 vyšla vo vydavateľstve Penguin vo Veľkej Británii Ageeho kniha Inside the Company: CIA Diary (Vo vnútri firmy: Denník CIA). Playboy v auguste 1975 z nej uverejnil výťah v článku What You Still Don’t Know about the CIA! Ex-Company Man Philip Agee Tells All (Čo stále neviete o CIA! Bývalý človek firmy Philip Agee hovorí pre všetkých). Preklad knihy, ktorá bola preložená do 27 jazykov, vyšiel aj v ČSSR pod názvom Byl jsem agentem CIA (Panorama, 1980).
V rokoch 1978 – 1979 vydal (Lyle Stuart) Agee s Lousiom Wolfom publikácie Dirty Work (Špinavá práca) I – The CIA in Western Europe a II – The CIA in Africa, kde boli o. i. aj informácie o dvoch tisícoch osôb z personálu CIA. Prvý diel vyšiel tiež v ČSSR pod názvom Bývalí agenti usvědčují CIA (Svoboda, 1985).
Samozrejme, že konanie Ageeho, ktorý aj sám založil a podieľal sa na založení časopisov odhaľujúcich a kritizujúcich skryté operácie CIA (napr. CounterSpy v rokoch 1973 – 1984, či CovertAction Quarterly v roku 1978, vychádzajúci od roku 1992 dodnes pod názvom CovertAction Information Bulletin) iritovalo nielen samotnú službu, ale aj vládu USA. Tá v roku 1979 zrušila jeho cestovný pas. Proti rozhodnutiu Agee podal súdnu žalobu, ale Najvyšší súd USA rozhodol v roku 1981 v jeho neprospech. Od roku 1969 žil mimo USA a zomrel na Kube v roku 2008.
Veľký rozruch vzbudilo aj dielo Williama Bluma The CIA a forgotten history (CIA zabudnutá história), ktoré vyšlo v roku 1986 (Zed Books). Pôvodne antikomunisticky orientovaný úradník na ministerstve zahraničných vecí po sklamaní z vojny vo Vietname odišiel zo štátnej služby a stal sa kriticky píšucim novinárom. V polovici 70. rokov spolupracoval s Ageem v Londýne. Vydal viacero kritických prác o zahraničnej politike USA. V roku 2015 publikoval (Zed Books) druhé vydanie práce America’s Deadliest Export: Democracy The Truth About US Foreign Policy and Everything Else (Americký najsmrteľnejší export: demokracia, pravda o zahraničnej politike USA a všetko ostatné).
Po rozpade bipolarity sa kritika praktík CIA stala už všednou, ale stále prekvapuje odhaľovaním hĺbky a rozsahu arogancie, nemilosrdnosti a zištnosti jej pôsobenia. Ospravedlňujeme sa za „bibliografizujúci“ charakter tejto pasáže, ale nemožno nespomenúť ešte dielo Stewarta Stevena (britského novinára, ktorý s rodičmi emigroval z Nemecka v roku 1941), v roku 1974 vydal (Lippincott) zaujímavú prácu o podiele CIA na politických procesoch v 50. rokoch v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku i Československu Operation Splinter Factor: The Untold Story of the West’s Most Secret Cold War Intelligence Operation – (Operácia Trieštiaci faktor: Obrovský príbeh o najtajnejšej spravodajskej operácii Západu v studenej vojne) V 90. rokoch sa objavil tiež jej český preklad Výbušnina: Operace CIA Splinter Factor (SAKKO, 1991), ktorý vyšiel viackrát aj na Slovensku, naposledy pod názvom Komunistické zločiny a CIA (Eko-konzult, 2015).
(Pokračovanie)
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Fotozdroj: CIA Celebrates 70th Anniversary
