Róbert Bezák prežil peklo. Tvrdil to na Pohode Štefan Hríb. A keď sa dozvedel, že Róbert Bezák asi zo Slovenska odíde, skoro sa rovno na pódiu rozplakal. Dojatie sa dalo aj z obrazovky priam krájať.
Čo sa to vlastne s tým „navždy naším arcibiskupom“ stalo? Najprv našli člena rehole redemptoristov kdesi na zabudnutej fare, vysoko ho vyzdvihli, až sa mu z toho zakrútila hlava. Taký obyčajný človek, a pozrite, kam sa až dostal! Lenže netrvalo dlho a cirkevná hierarchia ho mirnix-dirnix z toho vysokého stolca sotila. Až celkom dolu, nazad k jeho spolubratom. Pre nič, za nič. Hop – na toto nezabudnime: v cirkvi, do ktorej vstúpil dobrovoľne a dobrovoľne prijal aj jej pravidlá. Napríklad – mlčať. Ako však má mlčať nevinne odsúdený? Musí kričať do sveta, že tá jeho cirkev sa kruto mýli! Dovolávať sa vrátenia cti. Síce nerád, ale prijímať dobrodenia od „svetských“ organizácií a jedincov. Lebo nedá sa vyžiť z toho kňazského malého platu.
Róbert Bezák je taký sympatický chlap. Vysoký, šarmantný, modrooký. Nedávno som ho stretla na zastávke trolejbusu, v džínsach, bunde, s batohom na pleci. Celkom verím Hríbovi, že trpel. Zranená pýcha vie veľmi bolieť.
Veľmi mi pripomína Michaila Gorbačova. Nie výzorom, ale procesmi, ktoré spustil. Po každom Bezákovom vystúpení sa rozšírilo bratstvo jeho ctiteľov. A zmohutnelo spoločenstvo nepriateľov katolíckej cirkvi. Kto čítal diskusie na sociálnych sieťach, musel až užasnúť nad potlačovanou a teraz vybuchnutou nenávisťou k tej prehnitej katolíckej chamradi. A ozývali sa tak ekumenicky poňato všetci. Tí bohabojnejší nezabudli podotknúť, že oni teda v Boha veria, ale majú s ním komunikáciu priamu. Rovnako ako ich otec arcibiskup. Nepotrebujú ako prostredníka tú eštebácku farársku čvargu.
No a teraz Slovensku hrozí hrozná strata – Róbert Bezák oznámil, že asi odíde. Plný stan pohodových ľudí mu dlho tlieskal. On vie, že ho tu majú ľudia radi, veď aj on ich. Ale čo sa dá robiť. Priatelia v zahraničí mu povedali, že aj tam môže žiť. Arcibiskup naznačil, že má priamy kontakt s Ježišom Kristom, a že sa toho až trochu zľakol. Presne rok po tom, ako jeho odvolali z úradu, vo Vatikáne na Petrov stolec dosadol nový pápež. Presne na deň! (Do roka a do dňa, Ratzingere!)
Tak čo sa to vlastne s tým arcibiskupom Bezákom stalo? Myslím si, že nič, čo by sa nedalo čakať. Dostal úrad v hierarchickej organizácii. A pokúsil sa strčiť palicu do jej súkolia. Lebo pocítil asi veľké zadanie – zdemokratizovať ju. Čo je z povahy veci vylúčené. Ľud môže chodiť do kostola, modliť sa – a poslúchať. A keď vrchnosť zavelí, aj podriadený kňaz musí vydržať. Nad pápežom je už iba Najvyšší. Aj keď sa tomu asi František Mikloško a Róbert Bezák čudujú.
Ale, ktovie? Veď aj ten Gorbačov čosi v dobrej viere začal…
Foto: Zdroj Večer pod lampou, 27. 1. 2012