Pomaly, pomaly, rýchlo, rýchlo

Členovia bývalej MDĽ, medzi ktorými nechýbali ani prezidenti tejto mládežníckej organizácie, Braňo Ondruš a Milan Ištván, spolu s tajomníčkou Klubu Nového slova Jarmilou Kiczegovou a ďalšími účastníkmi pochodu na Námestí Dr. Vladimíra Clementisa.

Tradične tretí septembrový víkend sa v Tisovci konali spomienkové oslavy Vladimíra Clementisa, ktorý sa tu narodil 20. septembra 1902. Súčasťou bol aj 32. ročník diaľkového turistického pochodu Clementisovou cestou z Pohorelej a Zbojskej cez sedlo Burda do Tisovca.

Z Košíc do Tisovca

Tohto roku Clementisova cesta čelila veľkej konkurencii. V sobotu 21. septembra sa totiž v Bratislave uskutočnil Dúhový Prajd, ktorému už mesiace nechtiac robili neplatenú kampaň odporcovia možnosti registrovaného partnerstva homosexuálov.

V nedeľu 22. septembra sa zase v Košiciach zišli katolícki cirkevníci na Pochode za život, vylepšenom dotáciou stotisíc eur od „sponzorov“. Veruže to tam bolo vidieť na každom kroku. Tohto roku som totiž išiel s českými priateľmi do Tisovca cez východoslovenskú metropolu.

Veľkomesto zaplavili bilbordy pozývajúce na toto podujatie, v električkách vylepili letáčiky a v katolíckych kostoloch, kde už v stredu a štvrtok všade po večeroch slúžili omše, ponúkali farebné skladačky vytlačené na kriedovom papieri. Na Hlavnej ulici som zaregistroval aj vysokú hustotu farárov, ani na námestí v Spišskej Kapitule ich toľko nebýva, keď majú vo vyučovaní prestávku.

Nezisťoval som, akou sumou dotovali Mestské lesy Tisovec varenie gulášu nad sedlom Burda, ale aj na Clementisovej ceste sa zišlo množstvo ľudí dobrej mysle všetkých vekových kategórií, a nepotrebovali na to vypraviť mimoriadne rýchliky z celého Slovenska. Bolo pekne, teplota vzduchu tak akurát na namáhavú túru a tak záujem bol ešte vyšší ako po minulé roky.

S medzinárodnou účasťou

Spomienkové oslavy na tisovského rodáka sa začali už v piatok prijatím hostí na radnici. Pri tejto príležitosti primátor Peter Mináč podpísal s predstaviteľmi družobných miest z krajín Višegrádskej štvorky – z maďarského Putnoku, poľského Nowého Żmigródu a moravskosliezskych Ludgeřovic dohodu na ďalšie desaťročné obdobie. V nej sa okrem iného Tisovec zaväzuje, že bude každoročne organizovať Clementisovu cestu.

Na druhý deň si to zahraničné delegácie vyskúšali v praxi – na túre. Boli medzi nimi aj umelci, ktorí sa predstavili v piatok podvečer v Evanjelickom chráme na 12. ročníku Slávnostného koncertu venovaného obetiam represálií 50. rokov minulého storočia, kde s pekným príhovorom vystúpil administrátor rimavského seniorátu Dušan German.

Kultúrne podujatie tradične otvoril miestny Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera pod vedením Gabriely Rúfusovej. Krásne zafarbeným a na svoj vek plným hlasom sa predstavila ako sólistka žiačka Základnej školy v Putnoku Fanni Szabóová, skvelý poľský organista Szymon Buczyǹski a úspešné Trio Impression v zostave Aneta Lednická (husle), Agneša Ujpálová (flauta) a Monika Rahlová (klavír).

Nástup bývalých (i budúcich?) mladých ľavičiarov

V piatok neskoro večer už bola chata na Zbojskej plná členov bývalej Mladej demokratickej ľavice, ktorí od roku 1991 chodia pravidelne v septembri do Tisovca. Vrátane jej troch prvých prezidentov – Braňa Ondruša, Milana Ištvána a Ivana Ďuďáka (prítomný Michal Feik bol predsedom organizácie Mladí sociálni demokrati).

Väčšina „emdeeľkárov“ mala so sebou dve-tri deti, poniektoré v maturitnom ročníku. A tak po opakovanej účasti na tomto podujatí už dobre vedia, kto to bol ujo Clementis…

Po rušnej noci politických rozhovorov a polemík bolo pre mnohých ranné vstávanie ťažké. Ale napokon sa rozbehli a hore na Kučalachu ma dobehli. Kedysi tam bola osada pozostávajúca zo štyroch-piatich drevených chalúp, ktoré dnes slúžia ako chaty. Miestni nás volali na kávu, ale museli sme pokračovať v túre.

Troška som zosmutnel, keď sme prechádzali okolo opusteného gazdovstva Adámkovcov. Tu nás vždy čakali s čerstvým koláčom, ovčím syrom či žinčicou. Pre mestské deti to bola veľmi zaujímavá prestávka, lebo mohli neraz prvýkrát na vlastné oči vidieť na lúke pokope kravy, ovce, kozy, koníka, sliepky, za domom aj prasiatka a králiky. Asi pred šiestimi rokmi však ujo zomrel, a tak sa teta Adámková presťahovala i so svojou zoo k deťom do Polhory .

Vraniakovci sú v poriadku

Keď som zdolal najstrmší úsek túry, obdarila ma krásnym výhľadom na južné horstvá. V diaľke sa črtal zahmlený masív Matry. A ešte čosi milé ma tam čakalo. „Horná“ chata, z ktorej terasy sa ponúkajú nezabudnuteľné pohľady na Muránsku planinu, bývala v minulosti v septembri zavretá. Teraz, už hádam po tretí rok, nás však vítal so svojimi kamarátmi usmievavý študent ostravskej univerzity Martin Dobiáš, ktorý s bratrancom Borisom zdedil domček po predkoch. A tak káva a čaj boli pre účastníkov pochodu pripravené.

Moji priatelia z Prahy, Pavel a Irenka, ktorí neponocovali, mali v sebe nadostač energie, a tak sme ich vyslali ako vrcholové družstvo na Fabovu hoľu. Ostatní sme šli ďalej viac-menej po vrstevnici až k bývalému kameňolomu nad Burdou, kde už bolo plno turistov z Pohorelej a Závadky nad Hronom. Guláš v kotle už vrel. Len nápoje sa predávali iba zo stánku, lebo vlani začiatkom novembra dakto podpálil drevenú chatu, ktorá dve letné sezóny slúžila aj ako hostinec.

Nasledovala takmer povinná, ale radostne povinná, zastávka u Vraniakovcov. Manželov z Košíc, ktorí v chate na Burde trávia polovicu roka. „Bola som na operácii kolena, po rokoch už zase môžem tancovať!“ veselo nás víta teta. Keď sme i s Braňom po niekoľkých pohárikoch zistili, že sú i so svojimi dcérami živí, zdraví a zase o rok mladší ako vlani, mohli sme sa spustiť Dolinou Tisovskej Rimavy.

Slovak Tango

Najprv očarujúca túra sa ako obyčajne po pätnástich kilometroch zmenila na strastiplnú cestu. Keby nás na posledných kilometroch po asfaltke nezviezol vo svojom mikrobuse kamarát, tak by sme nestihli kladenie kvetov k pomníku Vladimíra Clementisa na námestí v Tisovci.

Tentoraz na pódiu primátori Mináčovi v prejave kontroval minister školstva Dušan Čaplovič. Nemohli chýbať ani tisovské ženičky, ktoré okrem iného zaspievali obľúbenú zbojnícka pieseň advokáta chudoby: „Čiežeto ovečky dole grúňom idú? To sú Janíkove, čo ho vešať budú…“ Zlatým klincom programu bol koncert na strednom Slovensku populárnej skupiny Slovak Tango.

Pomaly, pomaly, rýchlo, rýchlo… V nedeľu po raňajkách nastalo pred chatou na Zbojskej tradičné, asi dvojhodinové lúčenie, pri ktorom sa napriek nočným hádkam všetci navzájom horlivo ubezpečovali, ako sa majú radi a že budúci rok sa tu zase stretneme.

Najviac ma však prekvapil český priateľ, ktorý býva voči všetkému a všetkým značne kritický až sarkastický. Pri rozlúčke nadšene zvolal: „Vy, Slováci, vy ste taký dobrosrdečný národ…“ Nuž, v Prahe to má iste ťažké, tak prečo mu brať ilúzie?

Foto: Archív obce Pohorelá (3), Milan Slabej (2) a Martin Krno

Účastníkmi 3. ročníka pochodu Clemetisovou cestou bola, ako ukazuje stará fotografia
pred pomníkom v Tisovci, najmä školská mládež.

Hlavný iniciátor prvých pololegálnych či trpených pochodov Milan Vojtko s deťmi v Tisovci,
vzadu vpravo stojí mladý tajomník MsNV Peter Mináč.

Na 3. ročníku pochodu pri varení guláša na sedle Burda hrala aj ľudová hudba.

Už 32. ročník: mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera sa tradične v piatok v predvečer
podujatia Clementisovou cestou predstavil na koncerte v evanjelickom chráme.

Koncert venovaný obetiam represálií 50. rokov minulého storočia, na ktorom vystúpili
umelci z krajín Vyšehradskej štvorky.

Predvoj turistického pochodu – aktivisti niekdajšej Mladej demokratickej ľavice už aj
s nastupujúcou generáciou. Aj tá už čo-to vie o Clementisovi.

Namáhavý výstup ku chalupe na Kučalachu dal každému zabrať. Ale čakala nás odmena.

Martin Dobiáš, študent Ostravskej technickej univerzity, ako nový spolumajiteľ chalupy
na Kučalachu ponúkal bezplatne účastníkom pochodu kávu a čaj.

Z Kučalachu sa ponúkajú krásne výhľady až na pohorie Matra v Maďarsku.

Jediný, zato riadny dubák na pochode po extrémne suchom lete našiel v histórii tretí
prezident MDĽ Ivan Ďuďák so synom Miškom.

Vynikajúci guláš v bývalom kameňolome pri sedle Burda tentoraz varili tisovskí lesníci.

Braňo Ondruš so svojou najnovšou hračkou – fajkou s Vraniakovcami pred ich chalupou
na Burde.

Primátor Tisovca Peter Mináč s lesníkmi a ohorenými zvyškami chaty, ktoré po vlaňajšom
záhadnom požiari ostali nad Burdou.

Janíkove ovečky pre účastníkov pochodu v nekonečnej Doline Tisoveckej Rimavy.

V repertoári miestneho spevokolu nechýbala ani Clementisova obľúbená pieseň
o zbojníkovi Janíkovi, ktorého tiež popravili: Čieže to ovečky hore grúňom…

V rodnom dome V. Clementisa otvorili v roku 1972 za účasti vtedajšieho ministra kultúry
Miroslava Válka múzeum.

Hlavní rečníci na zhromaždení v Tisovci primátor Peter Mináč
a minister školstva Dušan Čaplovič.

Minister školstva Dušan Čaplovič spolu s primátorom Hnúšte a poslancom .
NR SR Michalom Bagačkom kladú kyticu kvetov k pomníku V. Clementisa v Tisovci.