Tak Slovensko má za sebou ďalší historický deň. Dnes si to, samozrejme, nikto z nás neuvedomuje, lebo sme súčasťou tohto dňa. Do akej miery to bude pravda, to nám ukáže budúcnosť, možno ani nie taká vzdialená. Či bude dnešný deň pre našu krajinu aj zlomový, na to je už odpoveď zložitejšia.
Inaugurácia hlavy štátu je pre každú krajinu veľkou udalosťou a vždy je spájaná s nádejou na lepšiu budúcnosť jej obyvateľov. Na Slovensku to bude o to zaujímavejšie, že do prezidentského úradu po straníckych nominantoch nastupuje nestranícky, občiansky kandidát. Kandidát, ktorý sa zatiaľ dištancuje od celej našej politickej scény. Aspoň tak to spomenul vo svojom prejave.
Andrej Kiska pomerne jasne pomenoval svoje úlohy a ciele v prezidentskom úrade. Chce byť prezidentom všetkých občanov, chce ľudí spájať a nie rozdeľovať, chce využiť všetky svoje vedomosti, skúsenosti a schopnosti v prospech Slovenska a jeho občanov. Takému prejavu sa dá naozaj málo čo vytknúť. Skôr je otázka, do akej miery sa mu slová z jeho prejavu podarí naplniť. Z vyjadrení mnohých politikov, bolo cítiť veľkú rezervovanosť, sem tam aj sarkastický úsmev so slovami: „No uvidíme.“
Určite, sme na Slovensku a tu nikto nie je prorokom. Predsa som len však očakával, že aspoň niektorí z nich zdvihnú hodenú rukavicu. Že namiesto ľahkého pousmiatia povedia: „Sú to smelé predstavy a ciele, no sme tu na to, aby sme mu v tom pomohli.“
Rád by som sa mýlil, ale dnes to vyzerá tak, že sa bude musieť pán prezident spoľahnúť hlavne sám na seba a na ľudí, ktorých si na svoju štátnickú púť vybral. Sám som zvedavý na jeho komunikáciu a spoluprácu s parlamentnými stranami.
Jedno víťazstvo však Andrej Kiska zaknihoval už dnes. Ukázal cestu ako uspieť v politike bez podpory politických strán. Ako vyhrať voľby bez straníckej príslušnosti. To môže byť určitým scenárom aj v blížiacich sa komunálnych voľbách. Na Slovensku je totiž množstvo schopných ľudí, ktorí by hravo zvládli funkcie starostov a primátorov, ktorí by rozvoj miest a obcí dokázali posunúť výrazne dopredu. Jediné, čo im v tom bráni, je fakt, že nechcú ísť do volieb v straníckom tričku, aby mohli rozhodovať bez nátlaku a slobodne. Práve v tomto môžu byť prezidentské voľby pre Slovensko zlomové. Ak si Andrej Kiska udrží nadstraníckosť, ak sa mu začnú napĺňať slová z jeho dnešného prejavu, môže to byť pre slovenské politické strany veľké memento do budúcna.
Či to už tak bude, alebo nie, treba popriať novému prezidentovi veľa zdravia, síl a elánu. Hlavne však to, aby nezostal pri plnení svojich štátnických predstáv osamotený.
Ľubo Dzurák, Nováky
