Máloktorá historická udalosť je taká zaznávaná a zároveň vytesňovaná z verejného vedomia, že aj samotná historická veda má problém pravdivo a vecne uchopiť udalosti spred takmer sto rokov. Ruská revolúcia 1917 takou je.
Je dôkazom pretrvávajúcej životaschopnosti myšlienok, ktoré prežili nielen útoky prirodzeného protivníka – kapitalizmu, ale predovšetkým obdobie stalinistickej degenerácie, ktoré napáchalo oveľa viac škody, ako boli schopní uštedriť prirodzení ideologickí súperi.
Štúdium Ruskej revolúcie z originálnych prameňov priamych účastníkov je neuveriteľne objavnou púťou, ktorá dáva pochopiť aj kontexty dnešných mocenských, ekonomických a geopolitických záujmov. Keď by som mal vyzdvihnúť iba jeden titul, tak by to bola História ruskej revolúcie od L. Trockého.
Súčasná západná spoločnosť a hlavne tzv. vyspelé európske štáty vďačia za svoj rozvinutý sociálny štát práve obrovskému vplyvu Ruskej revolúcie a jej ideovému apelu na emancipáciu más, demokratizáciu ekonomiky, prerozdeľovanie zdrojov. Povedzme si to otvorene. Čo na svete by prinútilo kapitalistické elity zaťažiť sa vysokým progresívnym zdanením, financovať bezplatné zdravotníctvo, školstvo, zaviesť desiatky štedrých sociálnych dávok, rozbehnúť výstavbu lacného kvalitného bývania pre všetkých a inštitucionalizovať to ako univerzálnu schému základov civilizovanej modernej spoločnosti?
To všetko išlo hlavne na účet vtedajšej oligarchie. No nebolo to božie vnuknutie. Bol to strach. Strach kapitálu, že ľudia pochopili, že sú pripravení uplatňovať princípy demokracie nielen obmedzene, ale plnohodnotne a celospektrálne, od politiky po ekonomiku. Bol to odôvodnený strach z absolútnej straty privilégií.
Rapídny sociálnodemokratický prerod Západu po druhej svetovej vojne sa javí až revolučný, ale v skutočnosti išlo o reformistický kompromis starého kapitalistického poriadku s modernými pokrokovými humanistickými ideami.
Je to úžasný a závideniahodný úspech antirevolučnej propagandy, tak dokonale vytrieť spred našich očí kolosálnu dôležitosť Ruskej revolúcie pre ďalší vývin ľudských dejín a pozitívne historické zmeny, ktoré priniesli polstoročie bezprecedentného nárastu životnej úrovne.
Nič z toho nebolo samozrejmé a neprišlo samo od seba. Nezabúdajme, že Európa mala za sebou turbulentných, krutých tridsať rokov a kapitalizmus ukázal najodpornejšie grimasy svojej podoby vo forme diktatúr a fašizmu, kríz a svetových vojen.
Európa bola zničená a zadlžená vojnou. Napriek tomu, alebo práve preto sa našli prostriedky na budovanie štedrých sociálnych štátov.
Položme si otázku. Keď bolo vtedy možné rozvinúť také epochálne progresívne zmeny, čo všetko by sme boli schopní dosiahnuť dnes?
Odstránenie globálnych ekologických, ekonomických, sociálnych hrozieb?
Určite áno!
Má to len jeden problém. Chce to ďalšiu Veľkú socialistickú revolúciu vo veľkej európskej krajine, alebo najlepšie v Spojených štátoch.
