A predsa ide o prelomový film

Avatar je film, ktorý mnohí označujú za béčko, plagiát či gýč, ale komerčne je to najúspešnejší film všetkých čias. Zásluhy mu priratúvajú najmä za vizuálnu stránku. Za svoje počiatočné nadšenie, spôsobené majstrovskou vizualizáciou, sa však recenzenti akoby zrazu začali hanbiť. Ako keby si až dodatočne všimli, že film nemá príbeh. Alebo ak ho má, tak prastarý, sprofanovaný, stokrát ožutý. Po vyhlásení cien Americkej filmovej akadémie si už nik nekladie otázku, či Avatar je, alebo nie prelomový, či patrí, alebo nepatrí do prvej desiatky. A začínajú tento neobyčajný, invenčný a inovatívny film zaháňať do kútov svojho záujmu i filmových dejín. Neprávom! Záleží na uhle pohľadu Ak ignorujeme kontext, zostane nám z domu len kopa tehál, skla a drôtov. A z filmov? Tak jedna stotina. Všetko ostatné sa dá zredukovať na ten istý dejový oblúk. A ono to tak naozaj býva – od rozprávok pozbieraných Dobšinským a Grimmovcami ide vždy o ten istý príbeh, len s inými kulisami, nuansami a okolnosťami. Napätie, konflikt, prekvapenie, vysvetlenie, katarzia… Pobavenie, dojem. Doteraz to nikomu neprekážalo! Všetci oceňovali len zmeny tých okolností, až si to zrazu všimli. Jednou z prvých zásluh Avataru je to, že na to poukázal. Z pohľadu filmovej technológie je jednoznačne prelomový, o tom sa hádam nik sporiť nebude. Stal sa prvým 3D megafilmom úspešným komerčne, kultúrne, aj všesvetovo. Tým, samozrejme, nastavil latku. Ako dlho asi potrvá, kým sa všetky blockbustre budú nakrúcať v 3D a kým sa staršie snímky začnú do 3D konvertovať? Hneď v januári sa tým začali vyhrážať všetci, takže nová filmová éra už asi nastúpila. Potrvá nejeden rok, až kým ošiaľ opadne a ľudia prestanú škúliť. Tak či tak, rozbehol to Avatar. Úplne cielene a veľmi dôstojne uspel. Ak odpočítame 3D, Avatar má aj tak veľmi dobre premyslenú výtvarnú i logickú stránku. Stoja proti sebe ľudia a humanoidi (s prímesou mačiek) napohľad veľmi podobní. To je nevyhnutné na to, aby sa diváci dokázali vžiť a stotožniť s oboma stranami a aby rozumeli ich vzťahom a symbolom. Ale nie sú si podobní až natoľko, aby sa rozdiely dali „zotrieť“. A tak sú si diváci stále vedomí ich nezlučiteľnej odlišnosti a vnímajú humanoidov ako neľudí. Vybalansovaný výsledok Vymyslieť to určite netrvalo dve hodinky a ani to nevymyslel hocikto. Napokon, pár pokusov vykresliť mimozemšťanov práve takto – rovnako a zároveň cudzo – tu už bolo. No vždy sa to skončilo tým, že ich uznali za ľudí (láskou medzi človekom a mimozemšťankou), alebo ich úplne odmietli ako nepriateľov. Filmu Avatar treba uznať, že výsledok je vybalansovaný, samotný názov je teda zápletkou, vysvetlením, aj šikovným spojením protichodných cieľov. Hlavnejším prínosom a úspechom je však jeho univerzálnosť. Univerzálnosť príbehu. Nie v tom, že je opakovaný, ale v tom, že adaptoval archetyp všetkých príbehov na súčasnú, veľmi znepokojivú situáciu, v ktorej v úlohe mimozemšťanov spoznávame našich vlastných bratov žijúcich na väčšine zemegule. Prínos spočíva najmä v tom, že príbeh si hneď a bez nevyhnutnosti doslovného prekladu môže do svojho fondu pridať akékoľvek náboženstvo, akákoľvek kultúra – lebo mu okamžite porozumie. Toto je odkaz režiséra Jamesa Camerona celému svetu a zároveň každému človeku zvlášť. Povedať tak, aby si to všetci všimli, dokázal doteraz iba on. Svedčí o tom aj vysoká návštevnosť kín. Je celkom možné, že po zjednotení sveta v jeho nastávajúcej chudobe (po environmentálnych zmenách a vyčerpaní lacných zdrojov energie) a po jeho následnom rozdelení na sebestačné, izolované oblasti sa zrodia aj nové náboženstvá. Skompilované z tých súčasných a obohatené o nové mýty a príbehy, ktoré budú reflektovať prežité udalosti. Príbeh o Avatarovi bude medzi nimi univerzálne použiteľný. Avatar ako prorocké dielo Možno je to (nielen) Cameronovo podvedomé predpovedanie udalostí, ktoré sa asi nestanú na cudzej, zelenej a vzájomne prepletenej planéte, ale na našej modrej a tiež celkom prepletenej. A je to možno aj jeho návod, ako sa k tomu postaviť. Odkaz, že je možné a správne v mene vyššieho princípu „zradiť“ vlastnú civilizáciu a pridať sa k „cudzím“. Možno je jeho komerčný úspech jasným znakom toho, že toto podvedomie s filmármi zdieľajú aj masy ľudí. Snímka hovorí ich jazykom a na rozdiel od iných, popisujúcich, je Avatar prorocký film. Určite sa čochvíľa rozbehne veľkovýroba 3D filmov, ale po čiastočných úspechoch sa jej ľudia i filmári rýchlo nabažia a vrátia sa k 2D. Túto technológiu režiséri a scenáristi tak skoro nepredbehnú. Príliš sa sústredia na poletujúce skrutky, planéty či mozaikové oči a s dejom ich nebudú vedieť zladiť. Po tejto ére ostane pocit sklamania a aj ten kritici možno spätne pripíšu Avataru. Z toho si však Cameron, ani spokojné masy nebudú nič robiť. Príbeh sa už usadil v kolektívnom podvedomí a bude z neho vychádzať do legiend, rozprávok a mýtov. Je to nový archetyp použiteľný v novej dobe. Možno svet dostal len to, čo si už dávno žiadal. Autor je publicista