O tom, že slotovci v zápase o voličské hlasy tresnú na stôl nacionálnu kartu, nik nepochyboval. Ani nestihli využiť daktorý z provokatívnych výrokov Viktora Orbána vo vrcholiacej volebnej kampani u našich južných susedov a v ústrety im vybehol sám László Sólyom. Na základe informácií o posledných návštevách súčasnej hlavy Maďarska v Sedmohradsku, na komárňanskom moste či najnovšie v severnom Srbsku sa dá konštatovať, že Sólyom je obdarený mimoriadnymi schopnosťami štuchať do osieho hniezda. Vo Vojvodine, kde vedľa seba spolunažíva takmer tri storočia viacero národností, tvrdil, že nepodporuje dvojjazyčné vzdelávanie, pretože vedie k strate materinského jazyka. Maďarskí žiaci v Srbsku, Rumunsku a Slovensku (na veľkú Ukrajinu si tradične netrúfa) by sa vraj mali učiť štátny jazyk príslušnej krajiny ako cudzí. Nepochybne, Sólyoma by mala skôr znepokojovať asimilácia menšín v jeho republike. Ale ani v Novom Sade nepovedal nič originálne. Veď v podstate každý nematerinský jazyk je z formálneho hľadiska cudzí. Bolo by však veľkou chybou, keby sa budúci maturanti či inžinieri stavali k slovenčine, srbčine či rumunčine odmerane, a nie ako k dorozumievacej reči vo vlastnom štáte. Ak to urobia, budú sa sami diskriminovať pri hľadaní zamestnania a všeobecne pri plnom spoločenskom uplatnení. Pravda, ak niektorí z nich vinou ležérneho postoja rodičov a učiteľov nekalkulujú so svojím rodiskom iba ako s prestupnou stanicou na životnej púti do ,,starej vlasti“. Keď to SNS zbabrala už aj s termínom účinnosti vlasteneckého zákona, tak v súvislosti so Sólyomovým vyhlásením zatrúbil do boja jej posledný mohykán v koaličnej vláde Ján Mikolaj. Do južných okresov mieni nasadiť rojnicu inšpektorov, aby skontrolovali znalosti štátneho jazyka v menšinových školách. Ako však minister pracoval na čele rezortu štyri roky, keď v národnostnom školstve vraj zrazu vládne alarmujúca situácia? Začne konať, až keď mu to pripomenie cudzí prezident? V tejto neplodnej diskusii si paradoxne zaslúžil pozornosť šéf strany Most-Híd. Podľa Bélu Bugára treba na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským posilniť výučbu slovenčiny tým, že sa jednoducho zruší jeden z dvoch povinných svetových jazykov. Veď prečo sa ich musia žiaci drviť, keď majú vážne problémy so štátnym jazykom? Rómske deti v národnostne zmiešaných oblastiach to prežívajú ešte komplikovanejšie. V škole sa učia ako prvý jazyk ,,cudziu“ maďarčinu, potom sa k nej pridáva slovenčina a postupne ďalšie dva jazyky. Chceme mať vari z každého občana Slovenska diplomata? Najlepšie bude, keď politici ponechajú jazykovú výchovu na pedagógov.
Menu
Menu
Menu
