Vo výhľade britský pat

Ak sa ešte pred pár mesiacmi zdalo, že britské parlamentné voľby, ktoré premiér Gordon Brown vyhlásil pred niekoľkými dňami na 6. mája, majú jasného víťaza, posledné prieskumy naznačujú opak. Opoziční konzervatívci doplácajú nielen na málo charizmatického lídra, ale najmä na svoju neschopnosť. Táto neschopnosť konzervatívcov je pravdepodobne úmyselná, lebo nedokážu podrobne vysvetliť, ako budú znižovať obrovský štátny deficit. Samozrejme, ide o predvolebnú tému číslo jeden a labourista Brown si už na mediálne facky súvisiace s jeho výškou akosi zvykol. Zdá sa, že to skúsi otočiť a zahrať sa na utrápeného martýra, ktorý je veľmi slabý v oblasti propagandy, no robil všetko, čo mohol. Ak treba, pokorne sa i prizná, že mal banky regulovať oveľa viac. Samozrejme, Brown si svoje chyby akože uvedomuje, každý deň sa učí niečo nové a už ich, ako budúci staronový premiér, nezopakuje. Táto taktika ho v niektorých prieskumoch priblížila ku konzervatívcom až na štyri percentá. Jeho hlavný vyzývateľ z opozície David Cameron by za to mal, ak by nebolo tak krátko pred voľbami, svoj post už dávno opustiť. Je to skutočné „umenie“ nebyť schopný odtrhnúť sa v prieskumoch v čase krízy od strany, ktorá krajine vládne už 13 rokov a ľudia z nej musia byť zákonite unavení. Šéf konzervatívcov nielenže akosi nevie využiť katastrofálny stav verejných financií či vysokú nezamestnanosť, ale percentá mu záhadne nepridáva ani fiasko zahraničnej politiky Tonyho Blaira v Iraku či zomierajúci britskí vojaci v Afganistane. Problémom môže byť, že jeho strana sa, napríklad, od labouristov v korupcii až tak veľmi nelíši. Aj konzervatívni poslanci v škandále, ktorý išiel naprieč celým parlamentom, neoprávnene nakladali s peniazmi daňových poplatníkov vo svoj prospech. Cameronovi škodí aj elitárske vnímanie jeho strany, ktorú financujú milionári neplatiaci dane a kde sa dá osobné stretnutie s poprednými predstaviteľmi kúpiť za pár tisíc libier. Ťažko s ním potom budú sympatizovať nezamestnaní robotníci, ktorí sú z labouristov sklamaní a momentálne hľadajú spasiteľov, ktorí ich vyvedú z krízy. Rozličné názory na imigráciu Ďalšou trochu pikantnou predvolebnou témou môže byť imigrácia. Aj v tom to vyzerá, že Brown vycítil nálady obyvateľstva lepšie a zvolil si vhodnejšiu taktiku. Po nedávnom úspechu rasistickej Britskej národnej strany v eurovoľbách sa médiá aj verejnosť jasne vymedzili proti xenofóbii, ktorej by nezamestnanosť bielych mužov inak nahrávala. Cameronove nápady s imigračnými kvótami preto nepadajú na úrodnú pôdu, skôr sa presadzuje labouristický umiernenejší postoj vychádzajúci z faktu, že imigrácia klesá a prispieva k ekonomickému rastu v krajine. Ak sa skončia voľby podľa prieskumov, nastane pat, z ktorého môžu ťažiť tretí – liberálni demokrati. Bez ich podpory nebude totiž vládnuť nikto. Keďže liberáli vedia, že vyhrať nemôžu, sú vo svojom programe najodvážnejší. Politickej strane sa vždy ľahšie sľubuje, keď je jasné, že mandát na splnenie sľubov nedostane. Podobnosť so slovenskou mimoparlamentnou SaS a jej liberálnymi marihuanovými prísľubmi je v tomto ohľade zjavná. Britskí liberálni demokrati takto vyskakujú voči neobľúbeným bankám s tvrdými opatreniami proti vyplácaniu bonusov. To im môže popularitu ešte zvýšiť. A keď ich líder Nick Clegg podá aspoň priemerný výkon v troch televíznych diskusiách (premiéra v britskej predvolebnej kampani) proti trápiacemu sa Cameronovi a mediálne neohrabanému Brownovi, môžu skončiť vysoko nad dvadsiatimi percentami. Čo už odhalila kríza? Celkovo kampani chýba medzinárodný rozmer, pretože väčšina Britov žije domácimi problémami. Nik sa nepýta, do akej miery budú mať rozhodnutia budúceho premiéra, nech ním bude ktokoľvek, vplyv na vývoj ekonomiky. Ako ukazuje kríza, účinnosť nástrojov fiškálnej aj monetárnej politiky je teraz slabá. Nízke úrokové miery nepriniesli očakávaný boom vo výstavbe bytov a nalievanie mi­liárd libier do ekonomiky sa v podnikateľských investíciách aj v dopyte domácností prejavuje minimálne. Bezradnosť politikov už ukázala kríza, keď exportne zamerané ekonomiky mohli maximálne čakať, kým sa spamätá dopyt v odberateľských štátoch. Britskí politici zatiaľ nepriznávajú zvýšený vplyv Číny a Indie na domácu životnú úroveň a nediskutuje sa ani o Švajčiarsku, kam by sa mohli hedžové fondy rýchlo presťahovať, ak by sa noví britskí lídri ukázali pre nich ako príliš neprijateľní. S nimi by odtiekli aj dane, z ktorých žije Londýn. Ak sa bude finančný sektor regulovať prísnejšie, tak to má význam jedine na globálnej úrovni, kde budú musieť Brown, Cameron či Clegg pozorne počúvať aj Dmitrija Medvedeva alebo Hu Džin Taoa. Autor je spravodajca World Business Press Online v Londýne