Karpatská kotlina neexistuje

Ako človek študujúci kedysi geológiu sa čudujem, že si nikto neuvedomil nelogickosti okolo názvu inštitúcie fungujúcej pri maďarskom parlamente – Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Každému by malo udrieť do očí, ako je možné, že poslancov môže mať geo­grafický, nie politický útvar. Všeobecne to býva výsadou štátu alebo jeho administratívnych orgánov. Navyše by sme v potenciálnom území vnútri karpatského oblúka (Západné, Východné a Južné Karpaty a zo západu bez veľhôr) darmo hľadali zemepisný útvar s názvom Karpatská kotlina (maďarsky Kárpat medence). Našiel sa však jeden publicista, ­Mar­ián Tkáč, ktorý v Literárnom týždenníku z 26. 8. 2009 napísal: „Samotný výraz Karpatská kotlina, ktorý používa maďarská politika, geovedná literatúra nepozná. Nie je ani logický, pretože kotliny alebo panvy vytvárajú rieky, a nie hory.“ Stručne, výstižne, a najmä pravdivo. Na klesnutú časť zemskej kôry (kontinentálnu, či oceánickú) je v geológii celý rad termínov a definícií. V slovenčina sú okrem výrazu kotlina známe aj výrazy nížina, panva, priekopa a prevzaté – depresia, rift. Všeobecná definícia pre kotlinu znie klesnutá či znížená časť zemskej kôry, viac-menej izomorfného tvaru zaplnená usadeninami, resp. aj nerastnými surovinami (napr. uhlím). V poslednom prípade používame slovo panva. Treba upozorniť na okolnosť, že ani jedna z definícií uvádzaných v geologických slovníkoch (ani v anglickom či ruskom) pri potenciálnych útvaroch v tzv. Karpatskej kotline nezodpovedá termínu kotlina ani od nej odvodenému pojmu. O Karpatskej kotline sa teda nedá hovoriť ani z geologického hľadiska. V zemepisných atlasoch na geomorfologicky rozmanitom potenciálnom priestore (s nížinami, vysočinami a horami aj nad 2 000 m) nenájdeme slovenský názov Karpatská kotlina. V starších atlasoch z roku 1970 nachádzame na území Maďarska dve nížiny a to: Veľkú uhorskú nížinu (Alföld) zasahujúcu na východe do Rumunska a Malú uhorskú nížinu (Kisalföld) na západ od Bakónskeho lesa. V atlase z roka 2009 už tieto útvary v slovenčine nahradili názvy Veľká dunajská kotlina a Malá dunajská kotlina. Tie považujem odborne za správne. Ide o dve čiastkové kotliny nepokrývajúce celé územie ani dnešného Maďarska. Použitie termínu Karpatská kotlina v názve spomínanej inštitúcia maďarského parlamentu je teda neadresné a zbytočne mätúce. Strana maďarskej koalície, ktorej poslanci sa na činnosti tohto fóra angažujú, pritom má vo svojich radoch odborníka – geológa RNDr. Miklósa Duraya, ktorý by mohol šíriť v tomto smere osvetu, a to nielen doma. Iste, nikomu sa nezakazuje, aby vytváral nové názvy. Je však dobrým zvykom tieto novotvary definovať a vysvetliť. Pre nás na Slovensku ostáva povinnosť pri používaní novotvarov predoslať ich slovom takzvaný alebo dať do úvodzoviek. Inak by mohla nastať situácia, že sa nám, dospelákom budú vysmievať aj žiaci základných škôl a považovať nás za nevzdelancov. Napokon, neexistujúce veci by nemali existovať ani v hlavách politikov, tým by nemali byť predmetom medzištátnych sporov. Vladimír Mikláš, Bratislava