Pravica chce konkurovať zľava

Slovenské pravicové strany plánujú po júnových voľbách vytvoriť stredo-pravú vládu. Do volebnej súťaže však vstupujú s programami, ktoré v mnohých častiach konkurujú vládnucemu Smeru – sociálna demokracia. Zľava. Richard Sulík aj Iveta Radičová pred novinármi prisahali, že so Smerom vládu nevytvoria. Ostatní takticky váhajú. Po prečítaní volebných programov však musí byť volič zmätený. SDKÚ, KDH a SaS ani zďaleka nie sú také kompatibilné, ako by sa podľa rétoriky ich volebných lídrov mohlo zdať. Kým sulíkovci svoj materiál prešpikovali dereguláciami a démonizovaním štátu, KDH a SDKÚ stavili na relatívne silný sociálny program. Rozhadzovači v KDH Program kresťanských demokratov jasne potvrdzuje, že ide o ekonomickú schizofréniu. Kým v úvode sa vyhrážajú „radikálnym znížením odvodovo-daňového zaťaženia“ a ústavným zákonom obmedzujúcim „výšku verejného dlhu na úrovni 45 percent HDP“, v ďalších častiach navrhujú míňanie peňazí spôsobom, ktorý by hravo obstál aj v prosperujúcom škandinávskom modeli. Od zdanenia chcú oslobodiť investovanie rodín do vlastnej budúcnosti (vzdelanie, výchova, sporenie), o sto percent zvýšiť daňový bonus na každé dieťa do jeho šiestich rokov, znížiť odvody na dôchodok podľa počtu detí, zvýhodniť odchod do penzie v závislosti od počtu detí a pod. KDH však nikde neuvádza, ako mieni zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Teda, ak nerátame všeobecné frázy ako „zjednodušenie podnikania pre malé a stredné podniky, zvýšenie flexibility trhu práce pri zachovaní zamestnaneckých istôt a transformácie vládnej administratívy“. V ľudsko-právnej oblasti skúšajú kresťanskí demokrati loviť vo vodách, kde by sme ich ešte pred pár mesiacmi hľadali márne. Interrupcie aj homofóbne návrhy úmyselne vynechali, namiesto toho prichádzajú s kapitolou o rovnosti mužov a žien. Podľa KDH by mala byť „rovnaká mzda za rovnakú mzdu samozrejmosťou“. Prekvapujúce je aj to, že cirkev sa spomína len v súvislosti s rovnoprávnosťou štátnych, cirkevných a súkromných škôl. Sociálny štát v podaní SDKÚ Rovnako ako SaS a KDH aj dzurindovci prichádzajú s návrhom obmedziť zadlženie štátu, zjednotiť odvody či znížiť odvodové zaťaženie. Zároveň však chcú opäť významným spôsobom poukazovať peniaze na sociálnu politiku – predĺžiť materskú a zaviesť otcovskú dovolenku, odložiť splácanie hypoték, zaviesť dvojročné prázdniny v splácaní hypoték po narodení dieťaťa, pomôcť mladým rodičom pri platení úverov na bývanie či rozšíriť nárok na získanie štátnej bonifikácie hypoték pre mladých. Takisto chcú zaviesť tzv. minimálny garantovaný dôchodok. Isté náznaky pravicovosti však v SDKÚ predsa len ostali. Hlavným bodom jej agendy je vymanenie väčšiny služieb spod vplyvu štátu, ale aj automatický vstup mladých ľudí do druhého dôchodkového piliera. Prekvapením je, že SDKÚ chce občanov chrániť pred monopolmi. Samozrejme, len pred štátnymi. Súkromné im už neprekážajú. Liberáli inšpirujú konzervatívcov? SDKÚ v týchto voľbách očividne ťahá za kratší koniec. Výmenu lídra si dala vnútiť od Roberta Fica, k diskusii o programe ju zasa donútili sulíkovci. Kým strana SaS prišla so 120 nápadmi, SDKÚ po pár týždňoch na to predstavila 140 konkrétnych návrhov riešenia kľúčových problémov Slovenska. Naďalej však pokračuje vo vykrádaní programu sulíkovcov. Aby strana na čele s profesorkou Radičovou neostala v závese, prináša program okrem riešení aj nápady á la Sulík. Do tejto kategórie možno zaradiť licenčné poplatky pre živnostníkov namiesto odvodov či „zvýšenie spokojnosti poistencov so zdravotnými poisťovňami“. Nízke sebavedomie pravicovej, „klasickej“ časti politického spektra Slovenska potvrdzujú nielen kandidátne listiny (najmä SDKÚ), ale aj volebné programy, ktoré sa hemžia sociálnou rétorikou. Otázkou ostáva už len to, či im to pravicový volič uverí a nevyberie si radšej zásadne sa tváriacich neoliberálov z SaS.