Ak pozná kandidáta a zakrúžkuje ho, tak preto, že ho považuje za dobrého. Ak ho nepozná, potom sa orientuje podľa strany alebo koalície, ktorú má kandidát uvedenú za menom, lebo sa spoľahne, že jeho strana navrhla dobrého človeka. To platí najmä pri voľbe poslancov, kde vo väčších mestských častiach je volených viac kandidátov a volič všetkých nepozná a orientuje sa viac podľa straníckej príslušnosti.
V malých mestských častiach, kde sa volí do mestského zastupiteľstva jeden poslanec, ktorého obvykle každý pozná, je tá voľba skôr osobná, viac záleží na tom, aký dobrý je kandidát než z ktorej je strany.
Volebné paradoxy
Podobne je to pri voľbe starostu či primátora. Volič pozná väčšinu kandidátov z volebnej kampane a rozhoduje sa viac podľa sympatií ku kandidátovi ako podľa straníckej značky. Ak by to tak nebolo, tak v roku 2006 by v Ružinove, Karlovej Vsi alebo v Petržalke nemohli vyhrať kandidáti na starostov, ktorí kandidovali za Smer-SD. Totiž do miestneho zastupiteľstva zvolili voliči v týchto mestských častiach koalíciu SDKÚ-DS a KDH a keby chceli, tými istými hlasmi mohli zvoliť aj pravicového kandidáta na starostu.
Ak vyhral kandidát Smeru, tak mu svoj hlas dali aj mnohí voliči pravice, ktorí boli presvedčení, že je to dobrý typ, lepší ako ten pravicový. V komunálnych voľbách totiž funguje väčšinový systém, kde vyhráva kandidát, ktorý má najviac hlasov (relatívnu väčšinu). Napriek tomu, že Bratislava je označovaná za pravicovú, kde ľavicový kandidát na primátora nemá šancu, nefunguje to tak jednoducho. Nerozhodujú totiž papierové predpoklady, ale volič. A ten vyberá podľa svojho úsudku toho najlepšieho pre mesto.
Pred novembrovými komunálkami
Čo nás čaká v novembri? Keď predseda krajskej rady KDH Dušan Pekár v marci ohlásil, že na primátora opäť navrhnú Andreja Ďurkovského, tak SDKÚ vyhlásila, že uvažuje o vlastnom kandidátovi, ale bude to riešiť po parlamentných voľbách. Tým kandidátom mala byť krajská predsedníčka strany Lucia Žitňanská, ktorá sa však na základe výsledkov volieb stala ministerskou spravodlivosti. Teraz sa hovorí, že kandidátom SDKÚ bude buď poslankyňa Národnej rady SR Magda Vášáryová, ktorá získala v radoch strany väčšiu podporu ako jej kolega z parlamentu Ivan Štefanec.
Ďurkovský sa 8. júla po zložení sľubu poslanca NR SR vyjadril, že momentálne o kandidatúre neuvažuje, ale že KDH určite postaví svojho človeka. Skôr ide o špekuláciu nechať sa zvoliť do parlamentu, potom kandidovať za primátora a keď ho občania nezvolia, tak sa vráti na svoje isté do Národnej rady SR.
Každý jej poslanec za KDH má povedať, že po zvolení za primátora sa vzdá mandátu a bude sa venovať iba funkcii v samospráve. Otázka potom znie, prečo kandidoval do celoštátneho parlamentu, keď ju o pol roka opustí, aby vykonával iba post primátora?
Hovorme spolu o Bratislave
Kandidatúru na funkciu primátora Bratislavy som ohlásil dostatočne dlho pred parlamentnými voľbami. Som sociálny demokrat, ale nie som členom žiadnej strany. Nešpekuloval som, nekandidoval som do NR SR, ale chcem sa naplno venovať komunálnej politike. A niesť aj riziko, že keď neuspejem, tak budem robiť niečo iné.
Svoj úmysel som ohlásil skôr aj preto, že som presvedčený, že hlavné mesto Slovenska potrebuje nielen zmenu primátora, ale aj fungovania mesta. Aby sa viac otvorilo k svojim občanom, aby tu nerozhodovali záujmové skupiny, ale najmä verejný záujem, aby sa doprava a ďalšie problémy riešili odborne, po diskusii s ľuďmi, aby mesto malo víziu na dlhšie obdobie. Preto pripravujem svoj volebný program s odbornými tímami a o jeho tézach diskutujem aj s obyvateľmi v rámci kampane Hovorme spolu o Bratislave.
Mesto je v takom stave, že mu nepomôže mocenský boj ako vo veľkej politike, kde ide v prvom rade o presadenie vlastného straníckeho kandidáta. Mesto potrebuje širšiu zhodu na riešení problémov a primátora, ktorý túto zhodu spolu s poslancami dokáže manažovať a uviesť do života. Tak ako sa nám to darilo v Petržalke, kde sme dosiahli konkrétne výsledky, napriek tomu, že starosta je ľavicový a zastupiteľstvo pravicové.
Iste, je to iný pohľad než majú politické strany v hlavnom meste, ale treba prístup samosprávny orgánov preorientovať na občana a na čo najlepšie riešenia problémov Bratislavy. A tých je viac než dosť.
Autor je starosta Petržalky
