Šiesteho augusta 1945, ráno štvrť na deväť. Nič nenasvedčuje tomu, že by to mal byť deň iný ako ostatné. Len povetrím letí bombardér B-29 prezývaný Enola Gay. Vo svojom vnútri nesie náklad – malého chlapca. Enola gay, dnes si mala radšej ostať doma.
Iba málo svetových udalostí sa tak výrazne premietlo do tvorby mnohých svetových hudobníkov a textárov ako atómové bomby zhodená pred 65 rokmi na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. „Nad Hirošimou sa vznáša tieň človeka, ktorý zakryl aj Mesiac,“ znie v jednej z najznámejších piesní s jednoduchým názvom Hiroshima. Pôvodnú verziu nahrala v roku 1971 skupina Wishful Thinking.
Verzia speváčky Sandry
O necelých dvadsať rokov túto skladbu prespievala nemecká speváčka Sandra a vyslúžila si od kritiky pozitívnu odozvu. Na rozdiel od originálu ladeného rockovo-akusticky s dôrazom na zbor hlasov v refréne cover-verzia od Sandry je nabitá silným elektronickým zvukom. Bicie pripomínajú formáciu Enigma. Skladba vyšla ako titulný singel k albumu Paintings in Yellow (1990) a stala sa jednou z najúspešnejších hitov speváčky. Umiestnila sa na štvrtom mieste v nemeckej hitparáde, Švajčiarsku a v Izraeli a dobyla aj Top 20 vo Francúzsku. V slovách piesne možno nájsť skryté odkazy na osudné ráno 6. augusta 1945. Oceľový vták (v texte od Wishfull Thinking) alebo malý vták (Sandra), nesúci so sebou náklad, symbolizuje bombu, ktorá dostala meno Little Boy (malý chlapec). Zhodil ju bombardér Enola Gay. Explózia so silou 12 až 20 kiloton TNT vybuchla vo výške 600 metrov nad zemou a o niekoľko minút zničila 62-tisíc budov a v tej chvíli zabila 80-tisíc ľudí. Ďalšie desaťtisíce umierali v mukách postupne. Údajne v mene záchrany státisíce nevinných, amerických životov, ktoré by si vyžiadala invázia USA na Japonské ostrovy. „Svet si musí všimnúť, že prvá atómová bomba bola zhodená na vojenskú základňu Hirošima,“ vyhlásil (absolútne klamlivo) americký prezident Harry S. Truman. „Chceli sme sa podľa možností vyhnúť zabíjaniu civilného obyvateľstva.“ Pravda však bola oveľa krutejšia.
Všetko bolo normálne…
Masakra v Hirošime a o tri dni (9. augusta 1945) na to aj v Nagasaki sa vryla hlboko do myslí mnohých hudobníkov. „Hirošima, je mi ľúto,“ spievajú známi z Kelly Family. „V jedeň deň sa narodili deti, ktorým bolo súdené v ten istý deň zomrieť.“ Írsky gitarista a spevák Gary Moore zložil rýchlu a rockovú pieseň Hiroshima: „Tak veľa detí nevie čítať ani písať. Nevedia hovoriť, nepočujú a mnohé z nich stratili zrak. Ich domovy sa premenili na hrobky. Prečo nepočúvame? Prečo neberieme ohľad na hrozby?“ Hirošimu, ale aj Nagasaki spomína vo svojich piesňach množstvo umelcov. Medzi nich patrí Eminem, Rage Against The Machine, Avrile Lavigne, Black Eyed Peas, Midnight Oil, Sparks, Leonard Cohen a ďalší. Synthipopová formácia OMD nahrala v roku 1980 známu pieseň Enola Gay. „Je 8,15 a vždy o takomto čase dostávam správu – všetko je v normále a ty prichádzaš domov. Enola Gay, dnes je to matka, hrdá na svojho malého chlapca. Bozk, ktorý dá, už nikdy nezmizne.“ Admirál William D. Leahy, šéf Trumanových osobných poradcov, povedal: „Vojny sa nedajú vyhrať zabíjaním žien a detí.“ Piesne, ktoré svetoví hudobníci nahrali, nech sú varovným signálom a priestorom na hlboké zamyslenie. Už nikdy viac žiadne bomby. Mal sa chlapec vráť domov!
Sandra: Hirošima
Nad Hirošimou sa vznáša tieň človeka, ktorý zakryl aj Mesiac. V krajine zázrakov, v Hirošime pod augustovým mesiacom. Svet si navždy zapamätá jeho tvár. Zapamätá si, že to bolo práve tu. Leť oceľový okrídlenec, nesieš so sebou náklad. Zašepkaj Hirošime magické slovo a nechaj nebo explodovať. Svet si navždy zapamätá jeho meno. Zapamätá si, v akých plameňoch bola Hirošima. Hirošima bola v plameňoch. Poznáme tú tvár. A navždy si zapamätáme, že to miesto bolo tu. Nad Hirošimou sa vznáša tieň človeka, ktorý zakryl aj Mesiac. V krajine zázrakov, v Hirošime, kde zahynul príliš skoro.
