Doteraz sa totiž nestalo, že by na jednom úrade našlo prácu kompletné vedenie mládežníckej organizácie. Strany zvykli niekedy mládežníkov prideliť po jednom k ministrom ako poradcov, ktorých úlohou bolo v skutočnosti učiť sa, ako sa riadi rezort a zdokonaľovať sa v odbornej problematike daného rezortu. Strany si takto vychovávali budúcich poslancov a možno aj ministrov, jednoducho politikov, orientujúcich sa do konkrétnych oblastí.
Výpomoc straníckym mladým za štátne
V tomto prípade však celé vedenie Novej generácie (NG) SDKÚ-DS sedí na jednom úrade, ale nie na politických funkciách. Vedúci Služobného úradu či vedúci Správy zariadení ÚV SR sú administratívne posty, na ktorých sa nominanti dostanú k rozhodovaniu o ľuďoch, peniazoch a majetkoch, ale nie k reálnej politike. Ani k programovým záležitostiam, ani k marketingu a komunikácii, ani k otázkam stratégie a taktiky. Z týchto mládežníkov by mohli vyrásť profesionálni úradníci, ale na týchto postoch sa z nich nestanú skúsení politici. To skôr poslušní stranícki tajtrlíci, trasúci sa o dobrý flek v štátnej správe.
Takýto postup sa ani neoficiálne nedá vysvetliť ako „investícia“ do budúcich politických kádrov. Vyzerá to skôr ako finančná výpomoc (zo štátneho rozpočtu, čiže z daní občanov) mládežníckej organizácii: NG SDKÚ-DS ušetrí na mzdách pre ľudí, ktorým nenáročná práca umožní, aby sa popri nej venovali aj organizácii a strane.
Vnútrostranícky súboj
V tomto prípade však pokojne môže ísť aj o odmenu, resp. zaviazanie si celej mládežníckej organizácie. O rozporoch medzi I. Radičovou a M. Dzurindovi píšu a hovoria médiá takmer každý deň. V súboji o priazeň straníckych štruktúr môže byť užitočné získať si na svoju stranu i mládežnícku odnož. V tom prípade je však zaujímavou otázka, kto vlastne vedeniu NG SDKÚ-DS tieto posty rozdal. Môže to byť samotná I. Radičová, ku ktorej majú mladí ľudia prirodzene bližšie než k M. Dzurindovi a ktorá musí spojencov hľadať mimo okruhu straníckych funkcionárov, keďže je o nich známe, že sú „pod kontrolou“ tandemu Dzurinda – Mikloš. Lenže môže to byť aj samotný predseda strany, nakoľko nejde o posty v blízkosti premiéra(ky) a títo úradníci síce majú pokoj za dobré peniaze a benefity, ale šéfa(ku) vlády nemusia stretnúť ako je rok dlhý.
Aj keby platila druhá alternatíva, nie je uveriteľné, že by premiérka o týchto straníckych politických nomináciách nevedela vo chvíli, keď tvrdila, že na jej úrade sa žiadne „nedejú a nediali“. Lebo ak by platil opak, bolo by jej postavenie ešte biednejšie, než sa javí teraz. Iveta Radičová sa po Ondrušovej tlačovke ani neusilovala jeho tvrdenia poprieť. Reagovala vlažne a nevyvrátila ani jednu nomináciu, ktorú poslanec Smeru odhalil. Nepriamo tak potvrdila, že s politickými nomináciami v skutočnosti nemá problém, aj to, že deň predtým klamala. A zdá sa, že ani s tým zásadný problém nemá.
Sem kliknite a prečítajte si blog Braňa Ondruša Takto premiérka klame.
Foto: Nová generácia
Zdroj foto: prt sc
Foto: Predsedníčka vlády Iveta Radičová
Autor foto: SITA/Jozef Jakubčo