Kniha zachytáva v širšom kontexte vznik a rozkvet miest. Nezameriava sa v úzkom vymedzení na život mesta v určitom štádiu, ale snaží sa zachytiť celkový chod miest, ich sociálny život, urbanistické koncepcie a architektúru v danej dobe. Neprekvapí potom, že autorka sa v knihe vo väčšej miere venuje celkovému historickému podhubiu určitej doby a na nej vymedzuje úlohu, zmysel a význam mesta. Nielenže je určite poučné a osviežujúce aj pre vzdelaného čitateľa zopakovať si celkové dejiny ľudstva po jednotlivých štádiách, ale aj prejsť si ich nie podľa politicko-vojenských zlomoch, dobyvateľoch, dátumoch, ale hlavne podľa reálneho, možno každodenného života ľudí a kultúry, ktoré určovali súradnice danej doby. Navyše autorka svoje pozorovania množstvom vlastných, zaujímavých postrehov, ktoré nie sú dnes vo väčšinovej spoločnosti (v tej našej českej a slovenskej) módne resp. akceptovateľné.
Páči sa vám Paríž? Ale aký Paríž? Stredoveký? Z toho nezostalo nič. Obdivujete Paríž Hausmannov z 19. storočia. Áno, málokto si uvedomuje, že ten prekrásny Paríž je vlastne výplod jednej doby. Celá história tohto mesta bola de facto v druhej polici 19. storočia zdemolovaná. Pamätáte si ešte faux pas Michaila Gorbačova, keď si chcel na štátnej návšteve Francúzska pozrieť Bastilu a hostitelia sa zhrozili nad jeho nevedomosťou, že Bastila už dávno nestojí? Poznáte stredovekú Viedeň? Určite nie, nezostalo z nej takmer nič. Poznáme len barokovú Viedeň. Podobne Londýn, ku ktorého demolácii napomohol „veľký požiar“ v roku 1666, a nie ľudia a moc. Podobne to bolo v Prahe, kde existovalo zoskupenie na ochranu starej Prahy. Montmartre bola niekedy malebná dedina nad Parížom, ktorá svojou polohou a atmosférou prilákala bohému. Dnes je to turistami preplnené miesto, neobývateľné a nedýchateľné, gýčovité. Pôvodný Paríž bol zdemolovaný aj preto, aby zmizla chudoba z povrchu zeme. Totiž zlatá éra voľného trhu v 19. storočí, kedy ľudia pracovali 12 – 14 hodín, umierali na vyčerpanie alebo choroby (baktérie, blchy, ploštice, nedostatok vody alebo špinavá voda, odpad na uliciach, podobne ako dnes v obdivovanom Neapoli) v zrelom veku života (aspoň im štát nemusel vyplácať dôchodky) priniesla do miest nie bohatstvo, ale chudobu a špinu – na zemi i vo vzduchu. Možno autorka zabudla pripomenúť, že pýcha Paríža 19. storočia – metro, má dnes nezameniteľný puch, z ktorého sa obracia žalúdok a keď navštívite niektoré kúty tohto „nádherného“ mesta bez atmosféry, smrad z holubích výkalov sa vám vryje do hlavy.
Každému z vás napadne, že našťastie dnes nepodliehame nekontrolovateľnému demolovaniu miest, ale naopak historické časti si vážime a staráme sa o ne. Áno, turistický ruch, hlavne zisky z neho, tomu zabraňujú. Dnes demolujeme iné dedičstvo: dedičstvo papierovej knihy a knižníc. Kto dnes nejasá nad novými elektronickými knihami, elektronickými vedeckými časopismi prístupnými len pre členov komunity, nad prepisovaním papierových kníh do elektronickej podoby? Vari neviete, že výroba papierových kníh je nákladná? Nie ste za úsporu peňazí? Vari neviete, že papierová kniha zaberá veľa fyzického priestoru a elektronická nie? Kto protestuje… Knižnice nebudú musieť už v budúcnosti držať papierové knihy, budú poskytovať iba elektronické a svoje usporené priestory budú môcť prenajímať kaviarňam a butikom a tým získať viac finančných prostriedkov na nákup nových titulov… A možno v novej dobe romány Dickensa a Huga sa stanú čistou fantastikou, zabudnutím a staré časy sa budú môcť opäť vrátiť.
Ktoré stredoveké mestá poznáte? A nemyslím tým skanzeny ako Benátky, San Gimignano, Bruggy, Ávila alebo Cáceres ležiaci vedľa rímskeho skanzenu Mérida. V ktorých mestách je zakomponovaná stredoveká, renesančná, baroková architektúra, architektúra 19. storočia a moderná v jednom komplexe, v jednej harmónii. Najviac sa okrem Ríma k harmónii blížia nemecká mestá – napríklad Augsburg, Frankfurt nad Mohanom (aj po zdemolovaní počas II. svetovej vojny) alebo Brémy, ale aj iné – napríklad Štokholm.
Autorka vás vo svojej knihe zavedie do barokových miest, ktoré svojej kráse a rozvoju môžu ďakovať neobmedzeným finančným prostriedkom vtedajších diktátorov. Tí nemali nikdy v dejinách problém získať dostatok peňazí od podaných, otrokov, dnes obyčajných občanov, na svoje monumentálne stavby, paláce, zámky, vidiecke sídla. Autorka vám dá nazrieť do epochy plnej hýrivosti a frivolnosti.
Jednou z čŕt hýrivosti a konzumného života v antickom Ríme sa stali kúpele. Katolícka cirkev po prevzatí moci v Ríme ako aj v celej Európe ich ako semenisko frivolnosti neskoršie zakázala. V stredoveku sa kúpele opäť stali obľúbeným miestom, nielen pre hygienické účely, aby zase v baroku a v 19. storočí postupne upadli. Potom znovu nabrali na význame, u nás sa stali dostupné pre všetkých občanov, aby zase boli sprivatizované a stali exkluzívnou záležitosťou pre majetných.
O vzdelanosť v Európe sa spočiatku starali kláštory, ktoré neskoršie transformovali do univerzít. Obidve inštitúcie boli zakladané v pokojnom prostredí mimo mesta s cieľom vytvoriť vhodné prostredie na štúdium. Dnes sú kláštory a univerzity pohltené mestami, a preto aj ich úroveň (pragmatické zameranie na zisk, technika na úkor vzdelania) a význam v spoločnosti náležite upadli.
O školách, ich zakladaní v mestách v jednotlivých epochách sa dozviete v knihe omnoho viac. Dozviete sa viac o budovaní vodných potrubí, odpadových kanálov, ulíc – šírky, priamočiarosti, chodníkov, dopravných zápchach v antickom Ríme, o používaných stavebných materiáloch, o bytoch obyčajných ľudí, o ich vybavení, o tom kde vznikla stolička, používaní postele, o vzniku domácich prác, o vzniku inštitútu upratovania. Dozviete sa viac kde (pri vodných tokoch) a prečo (stratifikácia remesiel v ľudských osídleniach, zoskupenie proti nájazdom nepriateľom) mestá vznikali. Dozviete sa, či mestá viac prosperovali pod diktátormi alebo v demokratickom prostredí. Dozviete sa viac o Agore a Akropole; dozviete sa, že mestá sa stali fórom stretávania rôznych ľudských názorov na riešenie veci, ktoré cibrili ich rozumové schopnosti a posúvali mesto, spoločenstvo, ľudstvo vpred. Dnes si pod mestom môžeme skôr predstaviť národné štáty. Čo za mestá sú ale magapolisy Tokio alebo Mexico City (autorka upozorňuje na bývalé malebné mesto Los Angeles), kde ľudia žijú na uliciach a o stretávaní, centre, korze, poznávaní nemôže byť ani reči. Nemôžu práve tieto nové megapolisy, dôsledky „premnoženia“ obyvateľov tak známe v dejinách jednotlivých miest, ich kultúra za úpadok (za počiatok úpadku) demokracie, občianskeho života a vzdelanosti obyvateľstva, ľudstva.
Čo je dnes pokrok? Nová myšlienka? Nová vedomosť? Nový liek proti chorobe? Či nový technický produkt v podobe Special iPad Tablet vo veľkosti S aj XL, ktorý vám umožní zahrať si kdekoľvek na svete svoju obľúbenú primitívnu bojovú hru priamo cez internet a zároveň sa dozvedieť nové správy o boji za demokraciu vedené dievčatami s nepopierateľným hudobným nadaním, neopakovateľným hlasovým fondom a vycibreným estetickým cítením zoskupené v hudobnej skupiny Orgie pí. (aj tak sa dá preložiť názov Pussy Riot). Zdá sa vám to celé hysterické a komické? Niet na svete dôležitejších vecí? Lenže možno úpadok vždy nastával nejako podobne.
Kapitoly z dějin evropského města od Marie Homerovej vám nielen dodajú množstvo nových zaujímavých informácií, ale aj množstvo zaujímavých myšlienok o stále málo poznaných dejinách spoločnosti a človeka; informácií a myšlienok, ktoré vás podnietia k premýšľaniu. Možno tak prídete o dôležitý čas a zabudnete si vypočuť a nahrať nový hit skupiny Pussy Riot a premeškáte ako dopadol štrajk, a teda boj za spravodlivosť, hokejových hráčov (v máji kapitán slovenskej reprezentácie vyvolával na štadióne pred masami fanúšikov ducha zomrelého kamaráta; akoby sa vývoj ľudského ducha za tisícročia nepohol) s miliónovými platmi v USA a ich spor s ešte bohatšími majiteľmi klubov.
