Zníženie daní z príjmu a zvýšenie všetkých ostatných. Aj takto sa dá charakterizovať daňová reforma, ktorej koncept predstavil minulý týždeň Ivan Mikloš. Okolnosti, za akých reformu pripravuje, dokazujú, že ide iba o presadenie ideologického cieľa: bohatí majú byť bohatší a chudobní chudobnejší.
Minister financií si daňové zmeny predstavuje takto: z toho, čo zarobíte, zaplatíte menšiu daň, takže vám na výplatnej páske zostane viac ako doteraz. Vyššie však budú spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty (DPH), takže v obchode s potravinami, v stánku s novinami a tabakom, alebo za bývanie zaplatíte viac ako doteraz. Výsledkom bude to, že vám nezostane v peňaženkách viac. Naopak: dnešné skúsenosti dokazujú, že každá „úprava“ nepriamych daní spôsobuje ešte väčšie zdražovanie.
Lživé argumenty
I. Mikloš najčastejšie hovorí, že jeho cieľom je, aby dane boli „jednoduché a spravodlivé“. To prvé sa mu plánovanými krokmi určite podarí, to druhé dozaista nie. Stačí zdravý sedliacky rozum a iba avizované zjednotenie sadzby DPH dokazuje, o akú do neba volajúcu nespravodlivosť sa ekonomický vicepremiér pokúša. Zlúčenie obidvoch sadzieb DPH totiž prinesie zníženie tejto dane a cien aj v prípade luxusných tovarov, či tovarov, ktoré nenakupujeme každý deň, resp. môžeme istý čas žiť aj bez nich. Ide napríklad o spotrebnú elektroniku, autá a pod. Naopak DPH a teda aj konečné ceny pre obyvateľov sa zvýšia v prípade tovarov, ktoré sú nevyhnutné pre každodenný život (potraviny, energie, cestovné, ale aj tlač a pod.).
Takže je pravda, že nový spôsob zdaňovania „zaťaží spotrebu“ – teda platiť viac na daniach bude ten, kto viac nakupuje, lenže predovšetkým spotrebu každodennú, ktorá tvorí drvivú väčšinu výdavkov rodín s priemernými a podpriemernými príjmami. A vzhľadom na nízke príjmy nezískajú tieto rodiny znížením priamych daní (daní z príjmov) toľko, aby sa to vyrovnalo zvýšeným nákladom na nevyhnutné nákupy.
Nehovoriac o tom, že dane moderný štát nepoužíva len na naplnenie rozpočtu, ale aj na ovplyvňovanie hospodárskej politiky. Už v súvislosti s tohtoročným rozpočtom na to upozornil uznávaný ekonomický analytik Pavol Karász a odkázal vláde, že ak to nevie, mala by sa to naučiť a nie likvidovať tento užitočný nástroj. Stačí sa pozrieť do krajín Európskej únie (EÚ), ktorou sa aj v súvislosti s daňovými zmenami Ivan Mikloš rád oháňa. Samozrejme, iba v prípadoch, keď treba obhájiť zvyšovanie daní. V ostatných o EÚ radšej mlčí, lebo by musel priznať, že takéto kroky nerobí okolo nás a na západ od nás nikto.
Lepšie byť bohatý
Vzhľadom na to, čo doteraz dokázala Dzurindova vláda v oblasti „znižovania výdavkov“ možno okrem zvyšovanie cien za každodennú spotrebu predpokladať aj zavádzanie nových poplatkov. Aj tu presadzuje vládna pravica filozofiu „zdaňovania spotreby“: kto sa chce učiť, bude platiť, kto chce vyšetrenie, alebo dokonca aj liečenie, bude platiť. Je úplne jasné, že aj tieto kroky zasiahnu viac chudobnejších a chudobných než nadpriemerne zarábajúcich. Opäť totiž platí, že tým, čo majú vyššie príjmy, zostane vo vrecku viac peňazí, ale za školy a zdravotníctvo budú platiť iba toľko, čo ostatní. S tým treba rátať aj preto, lebo zdraženie každodenných tovarov a služieb spôsobí zníženie ich predaja a v konečnom dôsledku bude mať štát nižšie príjmy. Bude teda musieť „znižovať výdavky“ a je jasné, v akých oblastiach to táto vláda bude robiť.
Aby bolo jasné, o akú frašku tu ide, okamžite sa ozvalo tzv. Združenie daňových poplatníkov. To, samozrejme, navrhované zmeny podporilo, ba dokonca vyhlásilo, že mali prísť už skôr. Niet sa čo čudovať, lebo táto organizácia združuje zopár nadpriemerne zarábajúcich „daňových poplatníkov“ zo Slovenska a financujú ho nadpriemerne zarábajúci „daňoví poplatníci“ zo zahraničia na západ od nás.
Pochopiteľne, že toto minizdruženie, ktoré hovorí za kde-koho len nie za väčšinu slovenských daňových poplatníkov, dostalo v pravicových komentároch významný priestor. Ale aj ekonomický redaktor a komentátor denníka Pravda Martin Jaroš, ktorý sa netají svojimi sympatiami k združeniu, Ivanovi Miklošovi a jeho „reforme“ musel priznať, že „s istým znepokojením možno budú daňovú reformu sledovať tí, ktorí sú menej majetní. Zavedenie rovnakej dane totiž zruší doterajšie daňové pásma, pri ktorých štát bral väčšie percento príjmu tým, ktorí zarobili viac. Slabšie zarábajúci budú mať nižšie dane, no len vďaka nezdaniteľnej časti príjmu. Tá sa štedro zvýši, no aj tak sa vytvorí priestor na ďalšie zväčšovanie rozdielu medzi chudobnými a bohatými.“ Napokon názov tohto komentára Lepšie byť bohatý hovorí za všetko.
Ministra financií vlastne ani nezaujíma, aký vplyv budú mať jeho návrhy na obyvateľov. „O číslach je zatiaľ predčasné hovoriť. Musíme vypracovať analýzy dosahov daňových úprav,“ povedal v denníku Pravda. O daňovej reforme je teda rozhodnuté skôr, ako sa Ivan Mikloš a jeho družina presvedčia, čo to s nami všetkými urobí. On totiž už teraz vie, čo to spraví s ním a jeho družinou. A to mu na to, aby urobil „reformu“, úplne stačí. Terazky je totiž ministrom.
