V piatok 1. februára v čase konania Svetového sociálneho fóra v Porto Alegre sa v Bratislave uskutočnilo prvé zhromaždenie Slovenského sociálneho fóra, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia viac ako dvoch desiatok mimovládnych organizácií. Na fóre prebiehala diskusia o podobe Sociálnej doktríny Slovenska. Návrh na jej vypracovanie inicioval a na požiadanie mimovládnych organizácií vypracoval Inštitút pre solidárnu spoločnosť (ISOS).
Základným poslaním Sociálnej doktríny Slovenska je zabrániť postupnému odbúravaniu sociálnych práv človeka, ktoré sú historickým výdobytkom a neoddeliteľnou súčasťou univerzálnych ľudských práv. Návrh doktríny bol vypracovaný s cieľom poskytnúť minimálne spoločné východisko pre tvorcov a realizátorov sociálnej politiky SR. Je to vlastne nová spoločenská zmluva v podmienkach radikálnych zmien civilizačnej paradigmy, ktorá by mala dať občanom záruky, že štát sa nevzdá svojich záväzkov voči nim tam, kde sociálna doktrína predpokladá jeho dlhodobú angažovanosť. Jej text preto môže plniť aj informačnú funkciu pre tých občanov, ktorým stále nie je jasné, čo môžu očakávať od sociálnej politiky štátu. Dokument vytvára priestor na formulovanie takých pravidiel sociálnej politiky, ktoré podporujú dôstojnosť ľudí, minimalizujú riziká sociálneho vylúčenia, umožňujú kontrolu nákladov a zároveň eliminujú možnosti plytvania či zneužívania finančných prostriedkov.
Sociálna doktrína Slovenska chápe sociálnu politiku predovšetkým ako sociálne investície do ľudského potenciálu. Táto perspektíva musí prevážiť nad hľadiskom krátkodobého zisku. V dokumente sa preto zdôrazňuje, že sociálna politika nášho štátu musí formulovať v oblasti zamestnanosti podstatne náročnejšie ciele ako doposiaľ, čo si vyžaduje vyčleniť väčší podiel prostriedkov z hrubého domáceho produktu na tieto účely. Doktrína kladie dôraz aj na motiváciu k aktivite, odstraňovaniu diskriminácie a rozvoj aktívnej občianskej spoločnosti vytvárajúcej ideálne prostredie pre dôveru a solidaritu medzi jeho členmi. Solidárna spoločnosť by mala prijať záväzok neprenášať vyššie náklady na svoje potreby na iné generácie, skupiny či subjekty – ak ich dokáže v dostatočnej miere pokryť.
Návrh doktríny pripomína, že podmienkou efektívneho napĺňania praktickej sociálnej politiky je zrozumiteľné a vyčerpávajúce informovanie verejnosti o jej cieľoch, opatreniach a nákladoch. S občanmi treba neustále viesť verejnú diskusiu o tom, čo sa má považovať za spravodlivé, čo je právom a čo záväzkom, z akých zdrojov a na čo sa vynakladajú finančné prostriedky. Štát by mal uznať prostredníctvom sociálnej doktríny svoje ciele a záväzky, a ak nemôže vždy naplniť to, čo vymedzuje za spravodlivé, jasne musí občanom oznámiť, čo je v jeho súčasných možnostiach a čo je jeho zámerom do budúcnosti.
Sociálna doktrína Slovenska sa opiera o hodnotové východiská zakotvené v Európskej sociálnej charte a o skúsenosti z tvorby Sociálnej doktríny Českej republiky. Predpoklady pre realizáciu tejto zmluvy vidia jej tvorcovia vo vytváraní trvalého dialógu o sociálnopolitických otázkach medzi vládou, opozíciou a predstaviteľmi občianskej verejnosti. Uvedomujú si, že sociálnu doktrínu nemožno formulovať raz a navždy. Každej zmene však musí predchádzať zodpovedná verejná diskusia.
