Štátny bonus mzdy nezvýši

Predstavu ministerstva financií o tzv. zamestnaneckom bonuse privítala pravicová opozícia a niet sa čo čudovať. Je to vlastne návrh, ktorý mal v zásuvke ešte Ivan Mikloš a ani on nie je prvý, kto s týmto nápadom prišiel. Zamestnanecký bonus patrí už roky do „programovej výbavy“ neoliberálov (známy aj ako „záporná daň“), ktorí iba akože bojujú za slobodný trh bez zásahov. Ak ich tie zásahy obmedzujú, sú proti, ale ak im umožňujú zvyšovať zisky za peniaze všetkých daňových poplatníkov, zo zásahmi štátu do ekonomiky „zázračne“ súhlasia. Zamestnanecký bonus je typickým príkladom toho, ako chcú podnikatelia z trhu iba získavať, ale problémy nech za nich našimi daňami vyrieši štát. Firmy si najmä po nástupe globálneho neoliberalizmu zvykli šetriť vždy v prvom rade na výdavkoch na pracujúcich. Preto bojujú proti minimálnej mzde, žiadajú zníženie odvodov, presadzujú tzv. zvýšenie flexibility trhu práce, čo im umožňuje dostať zamestnancov aj s ich oprávnenými požiadavkami pod tlak, lebo sa ich kedykoľvek môžu zbaviť. Vo všetkých týchto prípadoch sú škodní obyčajní ľudia a problémy s nimi musí hasiť štát, lebo majiteľom a najvyšším manažérom podnikov je jedno, čo s nimi a ich rodinami bude. Zamestnanecký bonus v skutočnosti nie je pomocou pre ľudí, ale nepriamou dotáciou firmám zo štátnych peňazí. Ak totiž firmy zistia, že nemusia ľuďom dať vyššie mzdy, a „zatiahne“ to za nich štát, tak im vyššie mzdy nikdy dávať nebudú. Radšej zainvestujú do lobingu, aby vlády bonus pravidelne zvyšovali a to, čo takto ušetria, bude tvoriť zisk majiteľov alebo sa minie na ďalšie zvyšovanie luxusu pre vrcholových manažérov. Radoví zamestnanci sa pritom nebudú mať lepšie, lebo zamestnanecký bonus si vlastne zaplatia sami – v nepriamych daniach (spotrebné, DPH). A priamymi im ich zaplatia tí, ktorí zarábajú o niečo viac. Ak si neoliberáli myslia, že ľuďom s extrémne nízkymi mzdami by sme mali prispievať, nech prispievajú majitelia a manažéri firiem priamo zo svojich vreciek. Sociálna poisťovňa môže veľmi jednoducho vypočítať každému generálnemu riaditeľovi či prezidentovi, koľkým zamestnancom platí ich firma tak málo, že nedosahujú ani daňovú hranicu. Potom už stačí iba trvalý príkaz na milionárskom účte a spravodlivosti je učinené zadosť. Autor je ekonomický novinár