Práve tie sa cudzí investori v SPP rozhodli zodrať z kože a vo vedení podniku presadili razantné zvýšenie cien plynu napriek tomu, že všetci zástupcovia štátu hlasovali proti. Najšokujúcejšia je v súvislosti s navrhovaným zdražovaním informácia, aký malý podiel na celkových ziskoch plynárov predstavujú zisky z predaja plynu domácnostiam. Médiá obhajujú zdražovanie Je to len asi dvesto miliónov korún! Samozrejme, že obyčajných ľudí musí pri takýchto cifrách zaliať horúci pot, ale ak zoberieme do úvahy fakt, že čistý zisk samotného SPP už po zdanení predstavoval iba vlani bezmála 17 miliárd korún, tak tých 200 miliónov už naozaj nie je taká horibilná suma, že by jej strata mohla SPP položiť na kolená. Mimochodom, za celú skupinu bol zisk po zdanení ešte vyšší – vyše 19 miliárd. Je pravda, že predstavitelia SPP môžu mať pre svoje návrhy dosť ekonomických argumentov a môžu rôznymi vzorcami dokazovať, že ceny plynu pre spotrebiteľov jednoducho musia zvyšovať. Núti ich k tomu aj európska legislatíva, ktorá zakazuje krížové dotácie a neumožňuje predávať plyn so stratou len preto, lebo na inej činnosti podnik zarobí. Riešenie však už pred časom naznačil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO): premenné do výpočtového vzorca môžu mať rôznu úroveň. Aj preto je dôležité, aby úrad nepodľahol rôznym tlakom a nedal sa dotlačiť k automatickému akceptovaniu návrhu. Musí ho podrobne preskúmať a predovšetkým sa zamerať na vnútorné rezervy a prípadné nepresnosti výpočtov. Vláda sa v tejto súvislosti musí zamerať najmä na to, aby ochránila skutočne nezávislé rozhodovanie ÚRSO. Už dnes je jasné, pod akým tlakom úrad rozhoduje. Nejde len o tlak zo strany SPP, ale predovšetkým o tlak zo strany médií. Najmä slovenské denníky – avšak platí to, hoci možno menej výrazne, aj o televíziách a rádiách – teraz vyzerajú ako závodné noviny SPP. Je až neuveriteľné, ako systematicky naše médiá obhajujú záujmy veľkých ekonomických subjektov proti oprávneným záujmom obyčajných ľudí – svojich divákov, poslucháčov a čitateľov. Privatizácia proti ľuďom Privatizácia SPP sa aj v tomto smere ukazuje ako jedna veľká krádež. Dzurindova vláda urobila pre Slovensko jeden veľmi nevýhodný „obchod“. Ak porovnáme zisky SPP od jeho privatizácie, nepotrvá už dlho a celá kúpna cena sa zahraničným majiteľom vráti do koruny. Už za pár rokov, ak zoberieme do úvahy, že investície do energetiky nepatria práve k tým, ktoré sa rýchlo vracajú. Pravdaže, ak ide o strategické investovanie, ktorého jedinou stratégiou nie je rýchlo zbohatnúť. A ak to v tomto prípade tak je – a práve tak to vyzerá – tak potom sa občania zastúpení svojou vládou majú plné právo brániť. Napokon, veľmi zaujímavým vyjadrením to potvrdil aj ekonóm Svetovej banky (SB) Anton Marcinčin. Podľa neho je úplne normálny nielen návrh SPP, ale za opodstatnené považuje aj vyjadrenia politikov, ktorí hovoria, že zvyšovanie nie je potrebné. Tí v tomto prípade nechránia len peňaženky občanov, ale usilujú sa zároveň udržať podmienky pre pokračovanie rýchleho ekonomického rastu Slovenska. Teda krajiny, v ktorej tie miliardové sumy zahraniční investori zarábajú. Ekonóm Slovenskej akadémie vied Pavol Karász si tiež nemyslí, že je vhodné argumentovať pri požiadavke zvyšovaním cien plynu v okolitých štátoch, nakoľko sú tu iné východiská. Anton Marcinčin sa napokon vyjadrením pre TASR „nebezpečne“ priblížil nielen argumentácii, ale aj slovníku premiéra Fica, keď povedal, že aj podľa neho majú monopoly aj oligopoly maximálny záujem, aby „vyžmýkali“ z ľudí čo najviac peňazí. Dokonca to považuje v súvislosti s nimi za prirodzené. Aspoň presne vieme, o čo išlo Mikulášovi Dzurindovi, keď vehementne presadzoval privatizáciu SPP tak, aby vo vedení firmy mali väčšinu zahraniční vlastníci. Autor pracuje na úrade vlády SR
