Predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky opäť rozohral nebezpečnú hru. Na stretnutí s lídrom maďarských radikálov v Rumunsku, europoslancom a predsedom Rady autonómie Karpatskej kotliny, biskupom Lászlóm Tökésom v Dunajskej Strede hovoril minulý víkend o maďarskej autonómii na Slovensku. Aj keď to líder SMK popiera a tvrdí, že reč bola výlučne o samospráve v oblasti školstva a kultúry, karta, na ktorú stavil, je mimoriadne zradná. V zjednocujúcej Európe je takéto konanie doslova „hrou s ohňom“. Autonómia, ktorú Pál Csáky rád zamieňa synonymom samospráva (ako povedal pre Maďarskú tlačovú agentúru – MTI – na Slovensku pojem autonómia nepoužívajú, lebo to zbytočne dráždi), znamená samostatné vládnutie v rámci väčšieho celku, meste alebo regióne, v niektorých otázkach nezávisle od centrálnej štátnej vlády. Keď klesajú preferencie… Podľa predsedu SMK by autonómia mala zastrešovať kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, ako aj organizácie Maďarov na Slovensku a o jej financovaní by mal rozhodovať akýsi „miniparlament“ volených predstaviteľov slovenských Maďarov. Národná rady SR by dohliadala iba na to, či menšinový parlament funguje v súlade so zákonmi. Návrh zákona vraj vypracoval ešte v roku 2004, teda v čase, keď bol vicepremiérom druhej Dzurindovej vlády, neobstál však v medzirezortnom konaní. Bývalý predseda SMK Béla Bugár označil vyhlásenia svojho terajšieho straníckeho šéfa o „malom maďarskom parlamente“ za veľmi škodlivé. Pre maďarskojazyčný server Parameter.sk povedal, že „Csáky sa odvoláva na dokument, ktorý stranícke orgány vôbec neprerokovali, a teda oficiálne neexistuje“. Aj predseda vlády SR Robert Fico vyzval lídra SMK, aby prestal svojimi vyjadreniami o autonómii južných území a extrémnou nacionalistickou politikou ubližovať Slovensku a slovensko-maďarským vzťahom. Podľa premiéra ide o evidentnú provokáciu a dôvody, prečo sa Csáky takto prezentuje, spočívajú podľa premiéra v tom, že SMK je v izolácií, je rozhádaná a bez programu, ktorý by dokázal osloviť aspoň Maďarov na juhu Slovensku. Ako opozičný subjekt stráca podporu voličov, ktorá sa v minulosti pohybovala okolo 11,5 percenta. Podľa augustového prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky však aktuálne klesla na deväť percent. V snahe zaujať za každú cenu prestala Strana maďarskej koalície tlmiť „sen o veľkom Uhorsku“ a otázku rôznych foriem autonómie otvára v poslednom čase takmer pravidelne. Stačí spomenúť napríklad v polovici júla založené občianske združenie Južanská rada za sebaurčenie, ktoré požadovalo nielen zmenu Ústavy SR, ale aj vytvorenie územnej autonómie na juhu Slovenska s vlastným parlamentom či zbieranie podpisov za petíciu o autonómii počas júlového zjazdu SMK v Komárne. Nebezpečné ambície Aj kontroverzný podpredseda SMK Miklós Duray v nedávnej minulosti (napríklad v súvislosti s juhosrbskou provinciou Kosovo) viackrát uviedol, že územnú autonómiu považuje za „demokratický typ samosprávy“. Obdobne sa vyjadril i na pôde Maďarskej akadémie vied, a to napriek tomu, že naša ústava nepripúšťa kolektívne práva menšín a proti ich presadzovaniu sa vyslovila i Národná rada SR. A v Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane národnostných menšín sa uvádza aj to, „že každá osoba patriaca k národnostnej menšine musí rešpektovať vnútroštátny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národnostným menšinám“. Ide o prvý ucelený, medzinárodnoprávne záväzný dokument, zameraný na ochranu národnostných menšín, ktorý vystríha pred nebezpečenstvom územných ambícií. Napokon, snahou o určitú autonómiu či združovanie na etnickom princípe možno nazvať aj vyhlásenia a výzvy SMK z polovice marca tohto roku, aby si obce na južnom Slovensku vytvorili vlastnú organizáciu, nezávislú od Združenia obcí a miest Slovenska (ZMOS). Csáky (si) kope jamu Maďari sú na Slovensku najväčšou národnostnou menšinou. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 u nás žilo 520 528 občanov maďarskej národnosti. Ich podiel na celkovej populácii sa teda pohybuje okolo desiatich percent. V Nitrianskom a Trnavskom kraji tvoria približne štvrtinu populácie, každý desiaty človek sa hlási k maďarskej národnosti v Banskobystrickom a Košickom kraji a Maďari tvoria väčšinu v okresoch Komárno a Dunajská Streda. Strana maďarskej koalície, ktorá tvrdí, že reprezentuje ich záujmy, má na juhu Slovenska silné zastúpenie a ovláda veľkú časť zastupiteľstiev a radníc v regiónoch so zmiešaným obyvateľstvom. V posledných komunálnych voľbách v roku 2006 získala 215 miest starostov a primátorov, v mnohých obciach a mestách mala spoločného kandidáta s inými stranami. Medzi Maďarmi a Slovákmi na zmiešanom území sú dobré medziľudské vzťahy a ak sa na niečo sťažujú, tak je to rozdúchavanie umelo vyvolávaných vášní zo strany niektorých politikov, pod čím sa tentoraz podpísalo vedenie SMK a osobitne Pál Csáky. Jedno známe príslovie však vraví, že „kto druhému jamu kope, sám do nej spadne“. V prípade Strany maďarskej koalície a jej lídrov sa ľahko môže stať, že to budú práve oni, ktorí pravdivosť tohto príslovia pocítia na vlastnej koži. Autor je publicista
