Krátke správy

Politika riadená náboženstvom Vplyv náboženských skupín na politiku Bushovej vlády sa prejavuje aj v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci. Obhajcovia ženských práv najnovšie kritizujú americkú vládu kvôli reštrikciám uvaleným na zdravotnícku pomoc v niektorých afrických krajinách. Ministerstvo zdravotníctva USA nariadilo príjemcom americkej pomoci v Afrike, aby ukončili program distribúcie antikoncepcie africkým ženám, ktorého cieľom je obmedzenie pôrodnosti. Program riadi zdravotnícka organizácia Maries Stopes International. Kritici tvrdia, že zákaz ovplyvní zdravotné programy v minimálne šiestich krajinách. Nie je to prvý raz, čo neokonzervatívna republikánska administratíva v USA využila takýto tlak na presadzovanie svojich predstáv o rodinnom živote či plánovanom rodičovstve. Putin prvý, silný Nedlho na to, ako svet obletelo video nebojácneho Putina, ktorý uspávacou strelou skolil divú šelmu a svalnatého Putina na rybačke na Sibíri, pribudne ďalšia čiastka do starostlivo skladaného obrazu ruského premiéra a exprezidenta (a možno aj budúceho prezidenta). DVD Naučte sa džudo s Vladimírom Putinom má všetky predpoklady stať sa hitom predvianočného trhu. Detailistické budovanie Putinovho imidžu tak neustáva ani potom, ako post „prvého muža“ formálne prenechal Medvedevovi. Zatiaľ čo však prezident vystupuje ako „uhladený riaditeľ“ vo formálnom obleku, akejsi „medzinárodnej uniforme“ politikov a diplomatov, Vladimír Putin je stále stavaný do role „jedného z ľudu“, no zároveň „otca Rusov“ – drsného, zato však starostlivého. Príznačná bola ich prezentácia počas konfliktu v Gruzínsku. Medvedev rokoval v obleku za zatvorenými dverami s európskymi politikmi a Putin rýchlo letel z Pekingu do Severného Osetska, aby si tam v obyčajných nohaviciach a košeli vypočul príbehy čerstvých juhoosetských utečencov. Informačná vojna v Iraku Tristo miliónov dolárov dal Pentagon na kontrakty pre súkromné spoločnosti, ktoré majú vyrábať propagandu pre irackých divákov a poslucháčov. Podľa denníka Washington Post získali štyri firmy peniaze na vytváranie spravodajstva, zábavy a „verejnoprávnej reklamy“ pre iracké médiá. Práve iracká vojna sa často využívala ako príklad dôležitosti informácií (či ich nedostatku) v modernej vojne. Prenikajúce správy o obetiach, prehmatoch okupačných síl či zlej bezpečnostnej situácie výrazne prispeli k nahlodávaniu pôvodne vysokej verejnej podpory okupácie v USA. Nezávislé spravodajstvo niektorých európskych (najmä britských) a amerických médií, či „fenomén al-Džazíra“ dokázali nabúrať obraz, ktorý sa o vojne usilovali vytvárať oficiálne zdroje. Nobelova cena pre kozmopolitného Homéra Nobelovu cenu za literatúru získal tento rok francúzsko-britský spisovateľ a filozof Jean-Marie Gustave Le Clézio, žijúci v Novom Mexiku. Le Clézio je známy ako šíriteľ „stratenej múdrosti“ neeurópskych kultúr. Švédska literárna akadémia sa mu rozhodla cenu udeliť za jeho dielo, súčasne je však toto rozhodnutie kritikou amerického literárneho establišmentu, ktorý je podľa nej príliš zahľadený do seba. Tajomník Švédskej akadémie Horace Engdahl vyvolal minulý týždeň vlnu protestov, keď povedal, že žiaden súčasný americký autor si Nobelovu cenu nezasluhuje, pretože americkí literáti sú priveľmi orientovaní na seba a nečítajú zahraničnú literatúru. Cena bola Le Cléziovi udelená za to, že je „autor nových postojov, básnického dobrodružstva a zmyselnej extázy, objaviteľ ľudskosti za vládnucou civilizáciou a pod ňou“. Má reputáciu „moderného Homéra“, študujúceho takmer každú kultúru planéty a obrancu nadradenej múdrosti „iracionálnych“, nezápadných spôsobov pochopenia ľudskej existencie. Kozmopolitný je aj Le Cléziov život. Narodil sa vo Francúzsku, jeho otcom je britský lekár pôvodom z ostrova Maurícius. Časť detstva strávil s otcom v Afrike a v 70-tych rokoch žil niekoľko rokov v indiánskom kmeni v Paname. V súčasnosti žije väčšinu času v Albuquerque v Novom Mexiku, kde vyučuje na univerzite. Jeho najznámejšou knihou je Púšť (1980), v ktorej stavia do kontrastu škaredosť a ignoranciu Európy, videnú z pohľadu imigranta, a jednoduchú vznešenosť stratenej civilizácie Tuarégov v Sahare, ktorú zničil francúzsky kolonializmus. Pesimistické vyhliadky Dominique Moisi, hlavný poradca v parížskom Inštitúte pre medzinárodné vzťahy, ponúka v komentári pre denník Financial Times neradostné prvé hodnotenie dôsledkov prebiehajúcej finančnej krízy. Kríza podľa neho v prvom rade urýchlila relatívny úpadok USA a prechod od unipolárneho sveta k multipolárnemu. Následníkom Spojených štátov amerických však nebude Európa: „Pochodeň histórie sa presúva zo Západu na Východ“, tvrdí Moisi. Hoci ázijské krajiny tiež postihla kríza, „rast je dnes na Východe, kým dlhy sú na Západe“. Otvára sa tak priestor rastu dôležitosti Indie a Číny. Ďalším kandidátom na globálny mocenský status je Brazília, ktorá vďaka rôznorodosti zdrojov vyjde z krízy posilnená. Pokiaľ ide o Rusko, finančná kríza podľa Moisiho ukázala, aká veľká je priepasť medzi ambíciami stať sa opäť superveľmocou a prostriedkami, keď je bohatstvo krajiny založené len na energii. Bohaté krajiny vyvážajúce ropu, ako Spojené arabské emiráty, zas začnú skupovať devalvované „klenoty západného kapitalizmu“. V Afrike majú šancu len tie krajiny, ktoré majú vlastné energetické zdroje. Ostatné sa prepadnú do ešte väčšej chudoby. Výhľad západných krajín je podľa Moisiho zlý. S ochabujúcim Západom silnie štát, ktorý zachraňuje finančný svet. Štát sa tak stáva „konečným spasiteľom kapitalizmu“. No zatiaľ čo na jednej strane požadujú občania od štátu ochranu, sú stále cynickejší voči politikom a politike. Rastie strach, zmenšuje sa dôvera. Ak sa štátne intervencie ukážu ako neúspešné, západným krajinám hrozí, že sa v nich začnú omnoho hlasnejšie ozývať hlasy o demokracii ako o neefektívnom systéme a o stabilite, ktorú prináša autokratický režim. Spracované podľa nezávislého spravodajstva Akt-info.cz a zahraničnej tlače