Ak raz vyjde edícia najlepších slovenských filmov 90. rokov, dúfam, že v nej nebudú chýbať Papierové hlavy. Vlastne, už môžu, lebo práve vyšli. Mimo obľúbenej edície a bez veľkého rachotu. Akoby aj vydanie tohto DVD režíroval Dušan Hanák. Možno by ľudia článok o tomto disku a tomto filme a tomto fenomenálnom režisérovi čakali v Slove na posledných stranách. Možno v prípade iného filmu by sa tam aj ocitol. Ale Papierové hlavy nie sú len filmom, a preto „nepatria“ len kultúre. Sú výpoveďou o spoločnosti a dobe, v ktorej sa politici a vyšší úradníci premenili na bezduché bytosti, ktoré akoby si ani neuvedomovali, čo robia. A ako škodia, ako ubližujú. Papierové hlavy sú svedectvom o spoločnosti a dobe, v ktorej politici podľahli presvedčeniu o vlastnej neomylnosti, dokonca aj o vlastnej, minimálne politickej nesmrteľnosti. Verní dogmám, ktoré kedysi vyzerali ako nová, a preto príťažlivá filozofia rúcajúca staré poriadky, a preto sľubujúca lepší zajtrajšok, boli presvedčení, že nesmú „uhnúť ani o piaď“. A nepresvedčila ich ani realita, ktorá sa od vysnívaných predstáv odlišovala čoraz zreteľnejšie. Stačilo zatvoriť oči, zakryť si uši. Veď kde je vôľa, tam je cesta, však? Papierové hlavy sú mementom. Zaobstarajte si ich. Aj keď to teraz tak nevyzerá, ešte sa nám môžu zísť. Aby sme nezabudli. Aby sa z filmu nevrátili do reality… Autor pracuje na úrade vlády Text vyjadruje jeho osobný názor
