Závislosť Slovenska od dovážaných zdrojov energie nie je novinka. Ale až v posledných dňoch, keď sme zostali bez jedného z nich – zemného plynu – to pocítila aj široká verejnosť. Diverzifikácia sa stala „zázračným“ slovom v ústach politikov, ktorí pre to, aby sa stala aj realitou, robia už dávno len málo. Pritom Slovensko má aj vlastné energetické zdroje, ktorých využívanie je šetrné k životnému prostrediu, znížilo by závislosť od dovozu a vytvorilo mnoho nových pracovných miest.
Vodná elektroenergetika má u nás bohatú tradíciu, a hoci je jednou z mála oblastí, kde sa môžeme radiť medzi „veľmoci“, jej potenciál sme stále nevyčerpali. Druhým významným zdrojom energie je biomasa, pri ktorej využití vyhlásenia, deklarácie a koncepcie víťazia nad praktickým využitím. Lebo z prívalu slov sa ani teplo, ani elektrina vyrobiť nedá.
Malí slovenskí priekopníci
Biomasa síce nie je nový zdroj energie, ale moderné technológie zaručujú oveľa vyššiu účinnosť ako tradičné, automatizovanú prevádzku a nižšie emisie znečisťujúcich látok. Hoci sú určujúce dokumenty štátnej energetickej politiky plné deklarácií na podporu využitia obnoviteľných zdrojov energie, skutočná politika jednotlivých inštitúcií je skôr brzdou ako motorom týchto trendov. A tak je využitie biomasy iniciatívou najmä rôznych nadšencov a predovšetkým niekoľkých slovenských spoločností, ktoré sa v energetike začali na biomasu zameriavať. Odhliadnuc od drevospracujúceho priemyslu, kde je využitie biomasy v podobe zvyškov po spracovaní dreva prirodzené, prvé skutočne významnejšie projekty sa začali na Slovensku realizovať až v posledných štyroch rokoch. Rozhodujúcim podnetom bol nárast cien zemného plynu, ktorý priniesol zvyšovanie cien tepla. Prvými priekopníkmi v oblasti využitia biomasy pri výrobe tepla boli preto teplárenské spoločnosti, ktoré chceli svojich odberateľov ochrániť pred rastom cien.
Neboli to však veľké teplárne v rukách štátu a mestské teplárne, pre ktoré by tlak na čo najnižšiu cenu tepla pre obyvateľov mal byť najprirodzenejší. Dokonca ani veľké zahraničné firmy, ktoré sa na rôznych prezentáciách „nafukujú“ so svojimi „medzinárodnými skúsenosťami“. Do neznámych vôd vykročili najmä stredné spoločnosti v rukách slovenských vlastníkov, aby ukázali, že závislosť od zemného plynu nie je ani prirodzená, ani normálna a ani prospešná. Medzi prvé mestá vykurované predovšetkým biomasou patria Hriňová, Nová Dubnica, Malacky, Kysucké Nové Mesto. Postupne sa pripojil Dolný Kubín, Revúca, Hnúšťa, Vranov nad Topľou, Partizánske, Zvolen, Bánovce nad Bebravou. A prvé významnejšie projekty v priemysle zrealizovali PPS Group Detva, SES Tlamače a Hornonitrianske bane v Handlovej.
A keďže máme už dosť praktických dôkazov, že sa to dá aj na Slovensku, najčastejšou otázkou je, či máme dosť biomasy. Odpoveď je jednoznačná – biomasy na energetické účely je na Slovensku dostatok a kapacity na jej ťažbu a spracovanie rastú výrazne rýchlejšie ako kapacity jej energetického využitia.
Obrovské nevyužívané zásoby
Súčasná zásoba dreva na Slovensku sa odhaduje na 443 mil. m3. Tento údaj navyše neráta s kôrou a konármi, ktoré sú z hľadiska energetiky najzaujímavejšie. Ročný prírastok dreva na Slovensku sa odhaduje na 11,67 mil. m3 a ani ten dnes nevieme využiť v plnom rozsahu. Ročne sa totiž ťaží cca 8,4 mil. m3, čo predstavuje 72 % ročného prírastku. Zásoba dreva na Slovensku sa tak každoročne zvyšuje. Nehovoriac o tom, že ani zostatok po terajšej ťažbe vo forme konárov a kôry dnes nevyužívame a väčšina tohto materiálu zostáva ležať v lesoch, prípadne sa spaľuje priamo na rúbanisku.
Súčasná spotreba drevnej biomasy na energetické účely – okrem malých rodinných domov – predstavuje od 150- do 200-tisíc ton, čo tiež dokazuje, že z hľadiska možností sme len na začiatku. Navyše takmer nevyužívaným potenciálom je voľná pôda vhodná na pestovanie rýchlorastúcich drevín. Energetické dreviny možno na Slovensku pestovať na rozlohe asi 45-tisíc ha a ročná produkcia sa odhaduje až na 450-tisíc ton. Nehovoriac o potenciáli, ktorý sa skrýva v slovenskom poľnohospodárstve. Ročne vyprodukuje vyše 2 mil. ton slamy, pričom živočíšna výroba, ktorá ju tradične potrebovala, neustále klesá. O tom, aký výdatný zdroj energie to môže byť, svedčí fakt, že jeden milión ton slamy dokáže nahradiť 420 mil. m3 zemného plynu.
Vo využívaní obnoviteľných zdrojov najviac zaostáva ten, kto nesie najväčšiu zodpovednosť – štát. Nemožno čakať, že bude priamo investorom do projektov využitia obnoviteľných zdrojov. Súčasná regulácia však napríklad prekáža využívaniu obnoviteľných zdrojov. Najnovší výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý určuje pravidlá regulácie vo výrobe tepla, neumožňuje výrobcom tepla zarátať do nákladov všetky objektívne položky – napríklad úroky z investičného úveru. Firma, ktorá by chcela investovať do biomasy, by sa teda ocitla v strate. Pritom aj po započítaní týchto nákladov by bola cena tepla z biomasy pre ľudí nižšia než cena tepla z plynu. Samozrejme, že nikto do straty vedome nepôjde, a tak výrobca tepla zostáva pri drahšom plyne, ktorý aj tak zaplatia zákazníci. Ak je pridrahý, vinníkom je SPP, ak nie je, na vine je Rusko a Ukrajina. Doma všetko v poriadku. Nohy na stole, ruky založené.
Byrokratické prekážky, vyhodené peniaze
Nepochopiteľné tiež je, prečo sa nedarí v praxi presadiť dlhodobú garanciu výkupu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, keď je to v okolitých krajinách samozrejmosťou. Deklarácie v koncepciách nestačia. Rovnako, ako nestačilo s veľkým mediálnym cirkusom odštartovať program podpory využitia malých spaľovacích zariadení na drevo a slnečných kolektorov. Minister hospodárstva v roku 2007 hovoril o sume 100 miliónov ročne na dotácie na nákup týchto zariadení. Program bol schválený, ale jeho prezentáciou sa všetko skončilo, lebo v štátnom rozpočte sa naň vlani i tento rok akosi „zabudlo“. Takže jedinými Slovákmi so štátnou podporou nákupu slnečných kolektorov ostali kamaráti ministra, z ktorého potom premiér urobil bývalého.
Pre objektivitu treba uviesť, že zdroje na podporu využitia biomasy v energetike predstavujú fondy EÚ, vrátane slovenského príspevku. A ide o veľké peniaze, ktoré však lákajú aj veľkých „žralokov“, hoci s energetikou a obzvlášť s obnoviteľnými zdrojmi doteraz nemali nič spoločné. A tak na východ Slovenska prichádza „investor“, ktorého projekt využitia biomasy trojnásobne prevyšuje investíciu potrebnú na vybudovanie projektov využitia biomasy v Hriňovej, Novej Dubnici, Hnúšti, Kysuckom Novom Meste, Malackách, Dolnom Kubíne a v Revúcej dohromady.
Biomasa má na Slovensku veľkú budúcnosť, hoci úplne nenahradí zemný plyn. Ani nie je zmysluplné prechádzať z jedného extrému do druhého. Je však jedným z mála bohatstiev našej krajiny, ktorého využitie môže výraznejšie „oslobodiť“ slovenskú energetiku a priniesť veľké množstvo pracovných miest pri spracovaní biomasy na energetické účely. Autor pracuje v energetike
