Voľby do Európskeho parlamentu sa nezadržateľne blížia. Jasným dôkazom o tom je fakt, že už aj taký nevýrazný politik, akým je Martin Fronc, sa začal aktivizovať. Samozrejme, spôsobom, ktorý nikomu neublíži, ani nepomôže, ale ktorý dokazuje, prečo tak zlyhal na poste ministra školstva. M. Fronc opäť ukazuje, prečo sa jeho celá „reforma“ na úrovni základného školstva obmedzila iba na presadenie povinného vyučovania náboženstva aj na prvom stupni. Ukazuje, že hoci – nevedno prečo – je práve školstvo jeho „parketa“, rozumie mu naozaj málo.
Nie som odborníkom na celé školstvo, ale základnému vzhľadom na svoje pôsobenie v komunálnej politike ako-tak rozumiem. A môžem zodpovedne vyhlásiť, že Froncov znovu „oživený“ návrh na školské autobusy je v danej chvíli nezmyslom. Jasné, existuje veľa príkladov krajín, kde to funguje, a v podstate nie je dôvod, prečo by to nemohlo fungovať aj u nás. Napokon, určite by to bol prínos najmä v oblastiach, kde sa od privatizácie regionálnej autobusovej dopravy, ktorú odštartovala prvá Dzurindova vláda, sústavne znižuje tzv. dopravná obslužnosť obyvateľstva.
Avšak predstava, že by túto službu mohli financovať miestne samosprávy, ktorým základné školstvo patrí, je naivná. Uznávam, že v posledných rokoch sa razantne zvýšili príjmy aj samosprávam a ešte viac uznávam, že ich hospodárenie je často menej prehľadné než na centrálnej úrovni. Ale faktom zostáva, že financovať chod základných škôl (vrátane umeleckých) je dnes najmä pre menšie samosprávy poriadna finančná záťaž a čakať, že budú dávať peniaze ešte aj na špeciálnu autobusovú dopravu, svedčí o absolútnej neznalosti ich situácie.
Autor je poslanec MsZ v Stupave, predseda školskej komisie
